Ako vplývajú sociálne siete na náš sociálny mozog?

Ako vplývajú sociálne siete na náš sociálny mozog?
Písmo: A- | A+

Nemožno poprieť skutočnosť, že sociálne siete sa stali postupom času neoddeliteľnou súčasťou života takmer každého z nás.

Len v priebehu pár desiatok rokov internet zmenil spôsob nášho fungovania v otázke vyhľadávania informácií, absorbcie médií a zábavy, či spravovania sociálnych prepojení a vzťahov. Ako už samotný názov naznačuje, sociálne siete sa stali priestorom pre udržiavanie a prepájanie sociálnych vzťahov. Zamýšľame sa však niekedy nad tým, aké negatíva pre nás ako používateľov predstavujú sociálne siete práve zo sociálneho hľadiska?

Čo je vlastne ten sociálny mozog?

Pre správne pochopenie vzťahu sociálnych sietí a sociálneho mozgu je potrebné si najprv zadefinovať aspoň základy toho, čo sociálny mozog je. Vo všeobecnosti vieme, že ľudia sú vo svojej podstate sociálne tvory a mozog nefunguje len ako samostatný článok sveta. Vzájomná prepojenosť a vplyv mozgov tvoriacich spoločnosť umožnili v priebehu evolúcie postaviť sa k problémom týkajúcich sa prežitia/reprodukcie kooperatívne.(1)

Podstata sociálneho mozgu teda leží v interakcii s okolitým svetom, kedy porozumenie druhých prispieva k efektívnemu chodu skupiny ako funkčného celku. Vďaka sociálnej kognícii sme schopní si uvedomiť, že ostatní ľudia sú na jednej strane ako my, no na druhej veľmi rozdielni (všetci máme rovnaký mozog, no každý pracuje jedinečným spôsobom). Pre správne fungovanie v spoločnosti je potrebné chápať vzorce sociálneho správania ostatných členov a takisto vedieť potláčať určité osobné záujmy pre dobro skupiny ako celku.(1)

Aké pozitíva majú sociálne siete zo sociálneho hľadiska?

Možnosť spojiť sa takmer s kýmkoľvek bez ohľadu na vzdialenosť je v dnešnej dobe považované za samozrejmosť, no ide predovšetkým o zásluhu sociálnych sietí. V tomto smere pomohli sociálne siete uľahčiť život členom spoločnosti a dať im tak možnosť socializovať sa neporovnateľne viac, než kedykoľvek predtým. Otázkou však ostáva, či je väčšie množstvo sociálnych vzťahov vďaka sociálnym sieťam priamo úmerné aj ich kvalite.

A čo tie negatíva?

Pri prechádzaní najnovšími príspevkami, prípadne vymieňaní správ s priateľmi sa len málokto hlbšie zamyslí nad tým, ako na nás sociálne siete môžu vplývať z negatívneho hľadiska.

Ako je už vyššie spomenuté, človek je sociálne stvorenie a potrebu patriť do určitej spoločnosti a utvárať si vzťahy tvárou v tvár máme zakódovanú v podstate nášho bytia. Sociálne siete nás však často od toho reálneho sveta doslova „odpájajú“ a spôsobujú výrazný pokles kvality medziľudských vzťahov. Rozprávať sa s priateľom o problémoch je diametrálne odlišné osobne (kedy vidíme jeho mimiku, pohyby tela, či autentické emócie) a online prostredníctvom sociálnej siete, kde slová vymieňame za správy a náhradu za skutočné emócie poskytujú len emoji. Spomenuté skutočnosti len poukazujú na mieru neosobnosti, ktorá je jednou z hlavných negatív sociálnych sietí.

Sociálna prepojenosť, či skôr osamelosť?

Ďalším výrazným negatívom je súvis sociálnych sietí so zvýšeným pocitom sociálnej izolácie u mladých ľudí.(4) Na sociálnych sieťach používatelia vo väčšine prípadov prezentujú len svoju najlepšiu (niekedy až nerealisticky upravenú) verziu. Vysoko idealizovaný obsah zo strany rovesníkov môže umocniť pocity hnevu a skreslenú predstavu o tom, že iní vedú šťastnejší a dokonalejší život, čo vedie práve k spomenutej sociálnej izolácii.(4) Podobné príspevky môžu viesť navyše aj k porovnávaniu a nerealistických požiadavkam vo vzťahu k vlastnej osobe.(3) Medzi príspevkami priateľov sa môžu objaviť aj také, vďaka ktorým sa človek cíti nezapájaný a tým pádom osamelý (vidím, že kamaráti sú na párty, na ktorú mňa nikto nezavolal).

 Môžu emócie iných používateľov vplývať aj na naše vlastné?

Vo všeobecnosti majú príspevky na sociálnych sieťach určitý emočný podtón, ktorý na nás nevedome vplýva. Kontroverzná štúdia z roku 2012 od Kramera et al. (2014) skúmala práve vplyv emócií na sociálnej sieti na emócie jej používateľov. Keďže sa výskumu zúčastnilo (tak trochu nedobrovoľne) takmer 700 000 ľudí, možno hovoriť o dosť presvedčivých zisteniach. Tie jasne hovoria o existencii takzvanej „emočnej nákazy“, o ktorej sa dovtedy hovorilo predovšetkým v súvislosti s offline svetom komunikácie. Ukázalo sa, že po vystavení pozitívnym príspevkom používatelia sami pridávali pozitívnejšie ladený obsah a naopak po negatívnych príspevkoch reagovali viac negatívne. V skupine, ktorá nebola vystavená ani jednému z extrémov (ani pozitívnemu, ani negatívnemu) výskumníci zaznamenali menej emočne zafarbených príspevkov a celkovo menšiu frekvenciu ich pridávania. Výsledky tak naznačujú, že nás sociálne siete ovplyvňujú do oveľa väčšej miery, než si často uvedomujeme a sú experimentálnym dôkazom výskytu emočnej nákazy v online svete.(2) Kontext sociálnej siete vytváraný našimi kontaktmi tak môže mať značný vplyv na naše fungovanie či už v online, alebo offline svete.

 Čo z toho vyplýva?

Pri využívaní sociálnych sietí je potrebné si určiť istú hranicu, v rámci ktorej pre nás online svet predstavuje čo najmenšie riziko. Je dôležité, aby sme napĺňali medziľudské vzťahy predovšetkým osobne, pokiaľ to situácia dovoľuje. Taktiež je dobré sa zamyslieť nad tým, či pre nás sociálne siete nenahrádzajú reálny svet do oveľa väčšej miery, ako je „zdravé“. Za najvhodnejšie využívanie sociálnych sietí sa považuje to, keď my ovládame online svet viac, ako on nás (a nie naopak).

 

Autori: Brumerčíková, Glutová

Článok bol vypracovaný ako súčasť predmetu evolučná psychológia.

 

 Zdroje:

1.     Forgas, J. P., Haselton, M. G., & Hippel, W. V. (2011). Evolution and the social mind: Evolutionary psychology and social cognition. Psychology Press.

2.     Kramer, A. D., Guillory, J. E., & Hancock, J. T. (2014). Experimental evidence of massive-scale emotional contagion through social networks. Proceedings of the National Academy of Sciences, 111(24), 8788-8790.

3.     Lee, M., & Lee, H. (2021). Social media photo activity, internalization, appearance comparison, and body satisfaction: The moderating role of photo-editing behavior. Computers in Human Behavior, 114.

4.     Primarck, B. A., Shensa, A., Sidani, J. E., Whaite, E. O., Lin, L. Y., Rosen, D., Colditz, J. B., Radovic, A., & Miller, E. (2017). Social media use and perceived social isolation among young adults in the U.S. American Journal of Preventive Medicine, 53(1), 1-8. 

Skryť Zatvoriť reklamu