Nové generácie Rómov, často veľmi dobre aklimatizované na spôsob života Slovákov, sa neustále stretávajú s negatívnym postojom od majority - od posmievania sa na ich farbu pleti až po problémy zamestnať sa kvôli svojmu pôvodu.
Ako sa Rómovia stretli so Slovákmi
Je to už dávno, čo na Slovensko zavítali prví kočovníci. Živili sa remeselnou činnosťou ako drotárstvo či hrnčiarstvo a neustálym presúvaním sa po krajinách si zvykli aj na dlhé chvíle strávené vo voze. Neskoršia doba ich však prinútila usadiť sa a rozlúčiť sa s týmto voľným spôsobom života. Príbytok na kolesách musel zostať stáť. Šlo o veľké zmeny, ktorými si Rómovia museli prejsť. Na územie Slovenska prišli okolo roku 1400 a o pár stoviek rokov neskôr sa začali udomácňovať v menších skupinách, vo svojich vlastných osadách. Tieto osady neboli riadené vonkajšou mocou, ale len ich vnútornou samosprávou. Nemali však žiadne usmernenia, ktoré by im pomohli adaptovať sa na spôsob života, aký poznali obyvatelia na Slovensku. Využili poznatky z kočovného života a aplikovali ich vo svojich osadách. Je preto pochopiteľné, že nezhody nenechali na seba dlho čakať. Dva odlišné spôsoby života sa zrazu spojili a stretávali sa v denno-denných situáciách. A tak je tomu aj dodnes.
Čo ovplyvňuje náš postoj?
Ako uvádza Internetový sprievodca trhom práce, výsledky výskumu TASR ukazujú, že ,,Rómski uchádzači boli pozývaní na pohovory len v polovičnej miere oproti nerómskym uchádzačom.“ Z toho vyplýva, že aj v 21. storočí ľudia stále pozerajú na minoritu Rómov negatívnejšie ako na majoritu. Prečo sa v nás rodí tento pohľad? A čo ho ovplyvňuje? Možných príčin je veľa, napríklad zlá skúsenosť, negatívna propaganda v médiách, či nedostatočné vzdelávanie. Predsudky sa formujú už od ranného detstva. Preberáme ich od svojich rodičov, rovesníkov, z televízie, či z časopisov. Každá z týchto strán môže zapríčiniť náš neskorší negatívny postoj, zmýšľanie a správanie voči Rómom.
Postoje mladej generácie
Prostredníctvom Bogardusovej škály sociálnej dištancie sme v našom výskume skúmali postoje majority voči Rómom, a zároveň sme chceli zistiť, či sa tieto postoje líšia, v závislosti od stupňa dosiahnutého vzdelania. V našej prvej hypotéze nás zaujímalo, či už žiaci stredných škôl majú negatívne postoje voči minorite Rómov, a či sú tieto postoje odlišné od postojov vysokoškolákov. Druhá hypotéza skúmala, či študenti humanitných odborov budú mať pozitívnejšie postoje voči Rómom, v porovnaní so študenti iných odborov, napríklad technických, umeleckých či prírodovedných.
Ako naše zistenia ukázali, stredoškoláci nemajú významne negatívnejšie postoje voči Rómom v porovnaní s vysokoškolákmi. Výška dosiahnutého vzdelania teda nemala tak silný vplyv na negatívne postoje voči Rómom ako sme predpokladali. Ani študijný odbor nehral veľkú úlohu pri posudzovaní minority Rómov majoritou, teda Slovákmi. Výsledky však ukázali, že čím bližší osobný vzťah mali mať študenti s Rómom, tým menej s ním túžili byť v takomto blízkom vzťahu. Napríklad na otázku „Prijal/a by si Róma za svojho životného partnera/ku?“ boli menej časté odpovede ,,Úplne by som ho/ju prijal/a“. V prípade, že sa výrok týkal prijatia Róma za občana tejto krajiny, čo nie je príliš osobný vzťah, kladné odpovede ako ,,Úplne by som ho/ju prijal/a“ boli častejšie než v predošlom príklade.
3 spôsoby ako rozbiť predsudky voči Rómom
Aby sme pomohli minorite Rómov k úspešnej a viditeľnej integrácii v našej krajine, musíme začať konať. Integrácia tohto etnika do majority obyvateľstva by viedla k výraznej pozitívnej zmene v spolunažívaní v krajine. Ako aj doterajšie zistenia nasvedčujú, považujeme za najvhodnejšie zamerať sa na generáciu mladých Rómov a ponúknuť im priestor pre správny rozvoj a vzdelávanie. Pri tomto prístupe je však nutné, aby boli poučení ohľadom správnej výchovy a spolupráce aj samotní rodičia mladých Rómov. Škola alebo iná vzdelávacia či rozvojová inštitúcia nemá dosah až do domovov rodín a do prostredia, v ktorom mladí Rómovia vyrastajú. Je to náročný spôsob, nie však nereálny.
Ďalším z navrhovaných riešení pre redukciu predsudkov je vzdelávanie majority prostredníctvom besied alebo workshopov. Tie je možné realizovať na stredných alebo vysokých školách po celom Slovensku. Vystupovať by na nich mohli známi Rómovia a ich životné príbehy a tvorba by mohli napomôcť k vyššej akceptácii minority u majority. Možno by to prispelo k inšpirácii niektorých rómskych žiakov k väčšej snahe o rozvíjanie svojho talentu a cieľavedomosti.
Posledným navrhovaným riešením by mohli byť nepriame intervencie. Tie môžu prebiehať v podobe sledovania filmov o Rómoch, alebo ako spolupráca jednotlivých škôl v rámci Slovenska. Napríklad spolupráca detí strednej školy z východného Slovenska s deťmi zo západného Slovenska na spoločnom projekte, alebo „výmenné pobyty“, počas ktorých by sa jednotlivci, prostredníctvom priameho medziskupinového kontaktu viac spoznali .
Veríme, že niekedy až iracionálne predsudky voči minorite Rómov je možné odstrániť alebo prinajmenšom zmierniť. Pomôže, ak sa ľudia hlbšie zamyslia nad pôvodom svojich negatívnych postojov a pokúsia sa viac otvoriť vlastnú myseľ a šošovkové nazeranie na ľudí tohto rómskeho etnika.
Text a výskum vytvorili študentky sociálnej a pracovnej psychológie ÚAP Katarína Šmehylová, Lenka Ščerbová a Veronika Vidová.
Použitá literatúra:
Rómovia - HISTÓRIA. (2009). Prevzaté z http://romovia.info/historia.htm?fbclid=IwAR3UapHr3qC6I8U5BT1eR92O7Rj84e1uu_ylP-X39EXutuh3_Ymb71GUYH0
Internetový sprievodca trhom práce - Rómovia majú o polovicu menšiu šancu zamestnať sa ako „majorita“. (2019). Prevzaté z https://www.istp.sk/clanok/14297/romovia-maju-o-polovicu-mensiu-sancu-zamestnat-sa-ako-majorita%20?fbclid=IwAR1A3jdnHnQjtAgifE7bTGt4ezweY1mVtl1XSSYNjBzM0o9wk45azLR-rBc
Zdroje obrázkov:
https://lenartov.sk/talentovane-romske-deti-zaziju-vynimocne-leto/
