Čo je menopauza?
Prekvapivo, človek nie je jediným tvorom, ktorý si prechádza menopauzou. Okrem žien sa s ňou stretávajú aj niektoré druhy veľrýb. Ženy po celom svete sa so schopnosťou reprodukcie lúčia v strednom veku, teda medzi 45. až 55. rokom života. Pojem menopauza môžeme používať až spätne, rok od poslednej menštruácie. Ľudovo povedané - obdobie „prechodu“ môže trvať 4 až 8 rokov. Prechod sa odborne nazýva aj perimenopauza a začína úbytkom estrogénu – hormónu, ktorý riadi menštruačný cyklus. Medzi prvé príznaky patrí nepravidelná menštruácia, návaly tepla či príliš silné krvácanie.[1]
Ako sme už spomínali, hlavný aktér perimenopauzy je estrogén, ale aj progesterón. Tieto hormóny sa tvoria vo vaječníkoch a sú zodpovedné za cyklus. Perimenopauza začína poklesom estrogénu, ktorého hladina nakoniec klesne pod určitú hodnotu a u ženy prestáva menštruácia úplne.[1]
Síce vieme objasniť ako menopauza prebieha, ale aká je jej príčina, je záhadou. Aký má význam menopauza z hľadiska evolúcie?
Starostlivá babička
Hypotéza babičky vysvetľuje, prečo ženy žijú ešte dlhé roky potom, ako ukončili reprodukciu. Podľa tejto hypotézy sa u žien vyvinula menopauza práve preto, že staršie ženy získavajú väčšie výhody výchovou svojich vnúčat než pôrodom ďalších vlastných potomkov. Tým, že staršie ženy pomáhajú svojim vnúčatám a vychovávajú ich, naďalej šíria svoje gény do ďalších generácií.
Otázne je, či prevažujú výhody z výchovy vnúčat nad výhodami z rodenia vlastných detí. Matka je so svojim potomkom príbuzná stupňom príbuznosti 0,5, ale babička je príbuzná so svojim vnúčaťom stupňom príbuznosti len 0,25. To znamená, že babičke sa oplatí starať sa o svoje vnúčatá vtedy, keď pomôže vychovať dvakrát viac vnúčat, ako by sama porodila detí.
Zástancovia tejto hypotézy však poukazujú na riziká spojené s pôrodom v neskorom veku ženy, kedy je ohrozené aj dieťa, aj matka. Výskumy však ukazujú, že k menopauze napriek tomu dochádza skôr, ako je optimálne.[1]
Konflikt svokry s nevestou
O tom, prečo dochádza k menopauze hovorí aj hypotéza medzigeneračného konfliktu. Ľudské deti sú náročné na výchovu a pomerne dlhú dobu sú odkázané na pomoc dospelých. Práve preto, ak by matka a dcéra zároveň rodili deti, matka by vyčerpala zdroje potrebné pre výchovu svojich doterajších detí. Tým by znevýhodnila svojich potomkov.[2]
Ľudia žijú v rodinách, kde zdieľajú spoločné zdroje. To však znamená, že pri nedostatku zdrojov si navzájom konkurujú, a to obzvlášť ženy, ktoré vychovávajú svoje deti. Preto sa viaceré generácie nerozmnožujú naraz.[2]
Prečo sa staršie ženy vzdávajú možnosti rozmnožovať sa a prečo to nie je naopak? V ríši zvierat pozorujeme, že práve mladšie samice čakajú s rozmnožovaním a pomáhajú staršej skúsenejšej samici. Takto je to napríklad u vtákov alebo u včiel.
U ľudí to je však naopak práve preto, že ľudia sa vyvíjali zo spoločností s dynamikou lovcov a zberačov. V týchto spoločnostiach sa ženy sťahovali do rodín svojich mužov, kde súperili o zdroje so svokrou. Svokra je príbuzná s deťmi svojej nevesty stupňom príbuznosti 0,25, ale nevesta nezdieľa s deťmi svokry žiadne gény. Práve preto svokra, a nie nevesta, je tá, ktorá sa vzdáva možnosti rozmnožovať sa, aby neznevýhodnila svoje deti.[3]
Menopauza ako artefakt dlhovekosti
Hypotéza s názvom "Lifespan Artifact" tvrdí, že menopauza je iba dôsledkom predĺženia života človeka. V minulosti sa ľudia dožívali okolo 50 až 55 rokov, čo je aj približne vek, kedy ženy prekonávajú menopauzu. V minulosti teda ženy žili iba dovtedy, dokedy sa vedeli reprodukovať.
Na našu dnešnú dlhovekosť vplývajú primárne externé faktory, ako sú lepšie životné podmienky, zdravotná starostlivosť či neprítomnosť nebezpečenstva od predátorov. No príčinu môžeme hľadať aj v telomérach - koncových častiach chromozómov. Sú veľmi dôležité, čo sa týka dĺžky života a rýchlosti starnutia. Každým rokom života sa teloméry skracujú až sa jedného dňa skrátia tak, že sa už ďalej nemôžu deliť. Delenie telomérov sa dá ovplyvniť životným štýlom, no hovorí sa, že ich predĺženie sa dá presúvať aj na potomkov.[3]
Zapríčinili menopauzu preferencie mužov?
Ďalšia hypotéza, ktorá hovorí o vývoji menopauzy je hypotéza výberu partnera. Ľudia si vyberajú takých partnerov, ktorí im umožňujú mať čo najvyšší úspech pri reprodukcii. To sa dá vyvodiť z určitých vlastností, ktoré ľudia hľadajú v partneroch. Tieto vlastnosti sa týkajú hlavne životaschopnosti, zdravia či plodnosti partnera a obzvlášť u žien sa prejavujú na vzhľade. Črty, ktoré muži vyhľadávajú u žien sú napríklad symetria, mladistvý vzhľad, nízky pomer pásu k bokom a podobne. Všetky tieto črty sú spájané s mladosťou a sú konzistentné medzi kultúrami.[4]
Práve preto, že muži prikladajú väčšiu dôležitosť fyzickej atraktivite pri výbere dlhodobej partnerky, evolučne sa vyvinula menopauza, pretože staršie ženy nevedeli konkurovať mladším ženám, ktoré sú žiadané aj mladými aj staršími mužmi.[4]
Vypracovali Ina Krajňáková a Katarína Kovalčíková v rámci predmetu Evolučná psychológia.
Zdroje
[1]Faubion, S. S. (2016). Mayo Clinic The Menopause Solution. Time Inc. Books.
[2]Johnstone, R. A., & Cant, M. A. (2019). Evolution of menopause. Current Biology, 29(4), 112–115.
[3]Cant, M. A., & Johnstone, R. A. (2008). Reproductive conflict and the separation of reproductive generations in humans. Proceedings of the National Academy of Sciences, 105(14), 5332–5336. https://doi.org/10.1073/pnas.0711911105
[4]Takahashi, M., Singh, R. S., & Stone, J. (2017). A Theory for the Origin of Human Menopause. Frontiers in Genetics, 7:222. https://doi.org/10.3389/fgene.2016.00222
Uhrin, M. (2017). Physical attractiveness in selecting long-term mate (Fyzická atraktivita a výber dlhodobého partnera). Etnologické Rozpravy, 28(1), 41–67.
Obrázok: unplash.com
