Homo Schizotikus alebo Ako sa mozog ľudský k schizofrénii dostal

Homo Schizotikus alebo Ako sa mozog ľudský k schizofrénii dostal
Písmo: A- | A+

Ak je schizofrénia predsa len zapísaná v našich génoch, zostáva tu otázka - prečo?

Paradox schizofrénie

Na prvý pohľad sa snaha o vysvetlenie schizofrénie z evolučného hľadiska môže zdať asi taká logická ako snaha zahrať Mozartov Requiem s použitím Pytagorovej vety. Skrátka úplný nonsens. 

Evolučná teória je predsa o “prežití najsilnejšieho” a “prirodzenom výbere”, ktorý eliminuje to, čo neprispieva k prežitiu. A nedalo by sa povedať, že by schizofrénia prežitiu jedinca ani druhu veľmi pomáhala. Práve naopak - schizofrenici majú horšiu úroveň života a sú menej reprodukční. Nedávalo by teda zmysel, aby schizofrénia mala genetický základ.

A predsa - prepojenie medzi dedičnosťou a schizofréniou existuje a nie je slabé.  Ak je však schizofrénia predsa len  zapísaná v našich génoch, zostáva tu otázka - prečo?

Odpoveď na túto otázku sa dá hľadať –  ako inak – v hlave.

Hlavička-makovička

Rovnako, ako by len málokto spochybnil teóriu evolúcie (i keď, áno stále sa nájdu aj takí), takmer nikto nespochybňuje fakt, že ľudský mozog je dosť odlišný od mozgov iných druhov, vrátane našich najbližších príbuzných, primátov. Nejde pritom len o jeho štruktúru, ale aj o špecifické vlastnosti, ako napríklad schopnosť rozumieť reči, alebo “čítať” myšlienky (v zmysle chápania zámerov iných a podobne). 

Tieto schopnosti sa u nás vyvinuli pred tisíckami rokov, ako sa ľudský mozog formoval a stával stále komplikovanejším -  a viac náchylným na schizofréniu. Nešlo pritom však o náhodu - podľa výskumníkov má schizofrénia priamy súvis s vývojom sociálneho mozgu človeka. Inými slovami - schizofrénia je kompromis za všetky tie ostatné vymoženosti, ktorými sa môže chváliť iba ľudský mozog.

Toto dokazuje do istej miery aj výskum z roku 2016, ktorý porovnáva genómy moderných ľudí s neandertálcami. Tento výskum preukázal odlišnosti v našich a neandertálskych genómoch - a to do značnej miery v „rizikových“ oblastiach, ktoré sú spájané so schizofréniou. Dá sa teda predpokladať, že schizofrenický gén nesúvisí len s vývojom ľudskej rasy, ale špecificky s jej neskoršími štádiami, teda až potom, čo sme sa oddelili od neandertálcov.

Je však ťažké povedať, presne prečo sa schizofrenický gén stal súčasťou ľudského genofondu. Niektorí výskumníci tvrdia, že aj tento gén mal v minulosti svoje výhody, iní, že schizofrenický gén bol spočiatku neutrálny a začal škodiť až neskôr, keď bol mozog už príliš komplikovaný. Ďalší zasa tvrdia, že to bol gén, ktorý sa do našej DNA dostal takpovediac “načierno”, pretože bol naviazaný na iný gén alebo zhluk génov, ktoré boli pre vývoj ľudského mozgu užitočné.

(Ne)čítanie mysle

Je potom trochu ironické (i keď logické), že tak ako schizofrénia súvisí s rozvojom chápania iných a jazyka, tak sú to práve tieto oblasti mysle, ktoré sú ňou najviac postihnuté. Nejde pritom o to, že by schizofrénia odobrala pacientom schopnosť chápať iných alebo ľudskú reč - alebo aspoň nie bežne. Je však pravdou, že tieto vlastnosti sa pod vplyvom schizofrenickej poruchy vedia veľmi pokrútiť a zmeniť.

Napríklad, bludy je možné chápať ako pomýlený pokus schizofrenikovej mysle pochopiť zámery iného človeka. Takisto tendencia schizofrenikov vynechávať slová a skákať náhodne z témy na tému nie je spôsobená neschopnosťou schizofrenika pochopiť druhého, ako skôr tým, že schizofrenik verí, že človek, s ktorým sa rozpráva, je skrátka na jednej vlnovej dĺžke a chápe všetky schizofrenikove mentálne skoky a odbočky.

Podľa niektorých však má aj schizofrénia svoje výhody. Respektíve, schizofrenický gén má svoje výhody. Ak sa totiž neprejaví vo fenotype, nemusí spôsobovať psychózy, avšak stále môžu u jednotlivca viesť k inému stavu mysle, ktorý nie je úplne konvenčný, nejde s prúdom. Takéto myslenie môže mať potom výhodu aj pre jedinca aj pre spoločnosť, keďže z nekonvenčne mysliacich ľudí sa často stávajú charizmatickí vodcovia. Samozrejme takáto výhoda je do značnej miery prevážená rizikom reálnej poruchy, ktorá dokáže človeku poriadne zamotať život.

Takže toľko ku schizofrénii - poruche, ktorá je podľa mnohých daňou za ľudskú myseľ, a niekedy aj za génia.

Je asi ťažko povedať, ktorý selekčný proces presne viedol k jej vzniku, no táto porucha medzi ľuďmi stále pretrváva. A možno aj trochu ironicky (vzhľadom na to, ako sa spoločnosť správa k schizofrenikom) je dôkazom toho, že sme predsa ľuďmi.

Autorka: Mária Košecká, študentka ÚAP, FSEV UK

Zdroje

Obrázok: Illustration by David Plunkert, nytimes.com

•        Abu-Akel, A. (1999). Impaired theory of mind in schizophrenia. Pragmatics & Cognition, 7(2), 247–282. https://doi.org/10.1075/pc.7.2.02abu 

•        Burns, J. K. (2004). An evolutionary theory of schizophrenia: Cortical connectivity, metarepresentation, and the social brain. Behavioral and Brain Sciences, 27(06), https://doi.org/10.1017/s0140525x04000196 

•        Brune, M.. (2005). "Theory of Mind" in Schizophrenia: A Review of the Literature. Schizophrenia Bulletin, 31(1), 21–42. https://doi.org/10.1093/schbul/sbi002

•        Crow, T. J. (1997). Is schizophrenia the price that Homo sapiens pays for language? Schizophrenia Research, 28(2-3), 127–141. https://doi.org/10.1016/s0920-9964(97)00110-2 

•        Polimeni, J., & Reiss, J. P. (2003). Evolutionary perspectives on schizophrenia. Canadian journal of psychiatry. Revue canadienne de psychiatrie, 48(1), 34–39. https://doi.org/10.1177/070674370304800107

•        Srinivasan, S., Bettella, F., Mattingsdal, M., Wang, Y., Witoelar, A., Schork, A. J., Thompson, W. K., Zuber, V., Winsvold, B. S., Zwart, J.-A., Collier, D. A., Desikan, R. S., Melle, I., Werge, T., Dale, A. M., Djurovic, S., & Andreassen, O. A.. (2016). Genetic Markers of Human Evolution Are Enriched in Schizophrenia. Biological Psychiatry, 80(4), 284–292. https://doi.org/10.1016/j.biopsych.2015.10.009

•        Srinivasan, S., Bettella, F., Hassani, S., Wang, Y., Witoelar, A., Schork, A. J., Thompson, W. K., Collier, D. A., Desikan, R. S., Melle, I., Dale, A. M., Djurovic, S., & Andreassen, O. A.. (2017). Probing the Association between Early Evolutionary Markers and Schizophrenia. PLOS ONE, 12(1), e0169227. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0169227

Skryť Zatvoriť reklamu