Štúdia z roku 1999 od Chloe E. Bird[1] poukazuje na to, že slobodné ženy aj muži v domácnosti pracujú približne rovnako, ale v manželských pároch sa domácim prácam o značne väčšiu časť venujú ženy. Tento zvyk pochádza najmä z minulosti a z faktu, že na materskej dovolenke doma väčšinou ostávajú ženy, zatiaľ čo muži sa venujú platenej práci. Štatistiky hovoria o tom, že ženy si vyberajú viac tie sedavejšie činnosti, ako napríklad administratívne práce. Muži si naopak vyberajú fyzicky náročnejšiu prácu, napríklad v bani. Pred 20. storočím, kedy bola pitná voda v kohútiku, elektrina či splachovacia toaleta skôr známkou bohatých rodín, sa ženy výrazne viac venovali domácnosti. Keď už náhodou pracovali mimo nej, jednalo sa skôr o prácu na farme či v obchode, ale prácou na plný úväzok bola stále domácnosť a starostlivosť o deti. Muži v zamestnaní často strávili celé dni, keďže sa jednalo o skutočne náročnú fyzickú prácu.[2]
Práca ako risk
DeLeire a Levy[3] v štúdií z roku 2004 popísali rodičov ako osoby, ktoré v práci riskujú značne menej ako bezdetné osoby. Avšak ženy sa v práci snažia riskovať čo najmenej. Matky neriskujú skoro vôbec, ale slobodné a bezdetné ženy sú často ochotné riskovať viac ako slobodný otec. Tento fakt je spôsobený tým, že rodičia majú samozrejme strach o to, že ich deti zostanú nezabezpečené a bez jedného či oboch rodičov. Toto je jeden z dôvodov, prečo v riskantnejších zamestnaniach, ako napríklad práca v armáde, na polícií či v hasičskom zbore je väčšina zamestnancov mužského pohlavia a ženy tu zaberajú výrazne menej pracovných pozícií. Ďalším zaujímavým faktom je, že spomedzi astronautov je len približne 10% ženského pohlavia.
Žena ako riziko
Na trhu práce je stále preferovaná mužská sila. Je relatívne známym faktom, že ženy sú pre zamestnávateľa rizikom, keďže spolu s ženami prichádza aj materstvo a spolu s materstvom aj materská dovolenka. Pre zamestnávateľov sú výhodnejší muži, keďže tí sa vo veľkej väčšine nerozhodnú ísť na materskú dovolenku namiesto žien.[4] Predpokladám, že z evolučného hľadiska to je práve kvôli materstvu. Ženy sa po pôrode museli starať o deti, kojili deti. Muži išli na lov a potrebovali zabezpečiť potravu.
Diskriminácia žien v práci
Heilman a Caleo[5] v štúdii z roku 2018 o rodovej diskriminácií poukázali na to, že ženské názory v práci sú menej dôležité ako tie mužské. Muži sú stavaní do vyšších, dôležitejších, ženy naopak, do menej dôležitých pozícií. Často aj skutočne vzdelané ženy sú postavené do podradnej pozície. Táto problematika sa dá najlepšie opísať v číslach. Tie nám ukážu, že ženy tvoria len približne 5% v pozícií CEO, ženy vo výkonných pozíciách tvoria len približne 14,6% a žien v členskej rade je približne len 16,9%. Keď sa žena rozhodne budovať kariéru, často je terčom rôznych urážok. Rovnako množstvo mužov, ktorý veria v patriarchát, odmieta pracovať pod ženou, keďže nadobúdajú pocit menejcennosti. Tento fakt môže priebojné a šikovné ženy demotivovať od vlastného úspechu.
Autor článku: Zuzana Hlavienková, študentka odboru Sociálna a pracovná psychológia
POUŽITÁ LITERTÚRA
[1] Chloe E. Bird (1999). Gender, Household Labor, and Psychological Distress: The Impact of the Amount and Division of Housework. Journal of Health and Social Behavior, 40(1), 32–45.
[2] Coltrane, S., & Shih, K. Y. (2009). Gender and the Division of Labor. V Handbook of Gender Research in Psychology (s. 401–422). Springer New York.
[3]DeLeire, T., & Levy, H. (2004). Worker Sorting and the Risk of Death on the Job. Journal of Labor Economics, 22(4), 925–953.
[4]Buchtová, B.: Nezaměstnanost, psychologický, ekonomický a sociální problém. Grada, Praha, 2002.
[5]Heilman, M. E., & Caleo, S. (2018). Gender discrimination in the workplace. In A. J. Colella & E. B. King (Eds.), Oxford library of psychology. The Oxford handbook of workplace discrimination (p. 73–88). Oxford University Press.
Zdroj obrázku: www.employmentlawfriend.co.uk/news/discrimination/gender-inequality-in-the-workplace
