Avšak tomu je už približne desať rokov. Otázka však stále ostáva nezodpovedaná: Pociťujú Slováci hrozbu zo strany slovenských Maďarov? Naozaj sú príslušníci tejto menšiny schopní vyvolať hrozbu v Slovákoch tým, že používajú na verejnosti maďarčinu alebo aktívne sa zapájajú do politického a spoločenského života?
Výskumníci zo zahraničia naznačujú, že predsudky, postoje a stereotypy môžu byť vyvolané pocitmi hrozby a opačne. Rozlišujú dva typy hrozby – hrozbu týkajúcu sa ekonomického a politického blaha väčšinovej populácie (realistická hrozba) a hrozbu týkajúcu sa morálky, kultúry a náboženstva väčšiny (symbolická hrozba). V rámci nášho výskumu sme sa rozhodli preskúmať, ako je vnímaná maďarská národnostná menšina mladými Slovákmi v kontexte stereotypov a hrozieb, a pozrieť sa na vzťah medzi hrozbou a postojmi Slovákov voči slovenským Maďarom. Preskúmali sme aj rolu vzdelania v pociťovaných hrozbách. Výskum bol uskutočnený na vzorke 96 respondentov.
Niektoré výsledky výskumu sú zaujímavé. Ukázalo sa, že slovenskí Maďari sú vo všeobecnosti vnímaní ako skupina, ktorá neohrozuje väčšinovú populáciu a stereotypy voči slovenským Maďarom boli neutrálne až pozitívne. Výsledky ohľadom stereotypov boli prekvapujúce z toho dôvodu, že podľa predošlých výskumov málo menšinových skupín je hodnotených pozitívne.
Graf naznačuje, že maďarská menšina žijúca na území Slovenska je vnímaná ako neohrozujúca skupina (nízka úroveň symbolickej a realistickej hrozby).
Keď sme sa detailnejšie pozreli na vzťah medzi hrozbou a postojmi, výsledky ukázali, že postoje nesúvisia so symbolickou hrozbou avšak súvisia s realistickou hrozbou . To znamená, že čím vyššiu úroveň ekonomickej a politickej hrozby pociťuje jednotlivec zo strany Maďarov, tým má negatívnejšie postoje voči nim.
Čo sa týka vzdelania, výsledky boli viac než zaujímavé. Na základe predošlých výskumov sme predpokladali, že existuje rozdiel medzi ľuďmi s nižším a vyšším vzdelaním vo vnímaní hrozby. To znamená, že sme predpokladali, že ľudia s vyšším (vysokoškolským) vzdelaním budú pociťovať menšiu hrozbu ako ľudia s nižším (stredoškolským a základným) vzdelaním. Vyššie vzdelanie a teda aj miernejšie pocity hrozby je možné spojiť s lepším kritickým myslením, širšou vedomostnou základňou a liberálnejšími presvedčeniami. Výsledky nášho výskumu však nepreukázali významný rozdiel medzi skupinami. Do značnej miery je to možné vysvetliť tým, že študenti prvého stupňa vysokej školy museli označiť ako ich najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredné s maturitou (čo sa v našom prípade počítalo ako nižšie vzdelanie).
Čo znamenajú naše výsledky pre každodenný život?
Potvrdený vzťah medzi realistickou hrozbou a postojmi môže naznačovať, že medzi Slovákmi ešte stále pretrvávajú pocity krivdy z predošlých ekonomických a politických zápasov a konfliktov o územie. Môže to znamenať aj to, že aktívne zapájanie sa slovenských Maďarov do politického života bude zvyšovať negatívne postoje Slovákov voči nim. Vzťah medzi symbolickou hrozbou a postojmi sa nepotvrdil, čo je možné pripisovať skutočnosti, že slovenskí Maďari sa životným štýlom, náboženstvom, kultúrou a hodnotami výrazne neodlišujú od väčšinovej populácie. Postoje sú väčšinou negatívnejšie a hrozba je silnejšie vnímaná voči imigrantom, ktorí sú naopak vnímaní ako kultúrne odlišní. Na druhej strane však treba dodať, že škála symbolickej hrozby nezohľadňuje jazykovú hrozbu, ktorá v prípade slovensko-maďarských vzťahov môže byť relevantná. Preto z nášho výskumu nevieme zodpovedať otázku, či sú slovenskí Maďari naozaj schopní vyvolať hrozbu v Slovákoch tým, že používajú na verejnosti maďarčinu.
Takto na záver je však dôležité povedať, že minulosť sa nedá zmeniť, avšak je možné z nej získať ponaučenie. Dôležitá je však budúcnosť a sústrediť sa na spoločné ciele, ktoré naše vzťahy upevňujú.
Autorka: Bc. Viktória Bekeová
