Už je to viac ako tri roky čo sa podarilo Smeru spolu s KDH, otvoriť Ústavu Slovenskej republiky a dať do nej zákon o ochrane manželstva, spolu s previerkou sudcov. Bol tým daný zákonný dôvod zahájiť dlho očakávanú reformu našej justície. Bol to zároveň v tom čase dosť nečakaný počin, hlavne z pohľadu opozície, ktorá upodozrievala KDH so zlých a nebezpečných úmyslov. Vraj jedná sa o účelové spoluprácu Fica s KDH. Táto kritika odznievala pomerne dlho, napriek tomu, že stavom v súdnictve už dlhodobo neboli spokojní nielen obyčajní občania, ale ani vláda a parlament. Tento nečakaný počin Smeru a KDH prekvapil hlavne našich asi 1400 sudcov, ktorých sa previerka týka. Rýchlo sa zaktivizovali a dosiahli zatiaľ aspoň pozastavenie previerky. A tak sa situácia čiastočne upokojila a mohli sme sa venovať, v tom čase napr. kauze Doprastavu a Váhostavu, situácii na Ukrajine a začínajúcemu problému s migrantami. No nie nadlho. Postaral sa o to Štefan Harabin, ktorého senát poprepúšťal na slobodu odsúdených policajtov, ale čo je ešte horšie, dlho hľadaného a komplikovane dolapeného kriminálnika Mišenku. V týchto „oslobodzovacích“ rozhodnutiach Harabin pokračuje aj v súčasnosti A je v našej justícii, ktorá sa má reformovať, závažný problém na svete. Dnes sme svedkami opakovaných aktivit Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady, smerujúcich k totálnemu odstaveniu Harabina, ktorý sa drží pri moci, dá sa povedať, roky rokúce. Niekoľko disciplinárnych návrhov však do dnešného dňa bolo neúspešných a Harabin sa vytešuje ďalej. Posmelený týmto stavom, nabral takú odvahu, že nevyberaným spôsobom uráža a dehonestuje nielen predsedníčku Najvyššieho súdu SR Švecovú, ale aj prezidenta Kisku, nevynímajúc Kaliňaka a Fica. Dal sa dokonca dohromady s Mečiarom a to čo zo seba obaja vyprodukovali, je priam neuveriteľné, že toto je u nás možné.
Kauza Harabin je však aj poučná a to práve v súvislosti s avizovanou reformou justície. Napríklad v tom, že poukázal na reálne fungovanie roky uplatňovaného subjektívneho právneho názoru pri interpretácii zákona, čo v konečnom dôsledku má negatívny dopad nielen na verdikt súdu, ale aj na ďalšie súvislosti v odvolacích konaniach. Je len logické, že práve tento stav spôsobuje kopenie súdnych spisov a neúnosné prieťahy v súdnom konaní. Harabin práve na tomto stavia a mať vlastný právny názor, aj bohato využíva. Pretože vie, že tu disciplinárna komisia je na neho krátka. A podľa mňa toto je práve ten stav, ktorý treba zmeniť tak, aby zákony boli jasné a nie rôzne interpretovateľné. A už sme pri tvorbe zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá ročne „vyprodukuje“ stovky zákonov, ktoré často hneď po ich schválení putujú na Ústavný súd SR, aby on rozhodol či sú v súlade s ústavou. To je priam neuveriteľné, pretože v tomto legislatívnom procese sa neuplatňuje elementárna logika zdravého sedliackeho rozumu. A pritom sa každý pohoršuje nad spomínanými súdnymi prieťahmi, nad hromadením súdnych spisov a nad nedostatkom sudcov. Toto je práve ten kľúčový problém, ktorý by mala riešiť reforma súdnictva. Práve ona by mala posúdiť v tejto súvislosti aj to, či Ústavný súd má vôbec dôvod k existencii ak budú predkladané návrhy zákonov pripravované dôslednejšie, s jasnou a zrozumiteľnou formuláciou a iba také predkladané do pléna NR SR na schválenie. Namiesto tohto smerovania, ako sa zdá, reforma je predovšetkým zameraná na previerku sudcov a to je zle, dokonca veľmi zle. A to preto, že napriek neustálemu zdôrazňovaniu aké je naše súdnictvo nezávislé, idú byť sudcovia preverovaní či ozaj takýmito nezávislými aj sú. Nejde teda o previerku ich kvality, ale o morálne vlastnosti. Odhaliť u nich tzv. korupčný potenciál. Veď práve preto previerka sa začína na Národnom bezpečnostnom úrade (NBÚ). V súčasnosti iba u nových sudcov, keďže u existujúcich sudov je previerka pozastavená.
Perličkou previerky je, že sudcovia by sa mali podrobiť aj tzv. detektoru lži, ktorého výsledky paradoxne u nás súdy nesmú akceptovať. A tu som do hry vstúpil aj ja a zdá sa, že úspešne, mojou knižkou Detektor lži neexistuje, ktorá vyšla v roku 2014 a ktorú som zadarmo doručil všetkým poslancom NR SR, všetkým sudcom Najvyššieho súdu SR, Generálnej prokuratúre SR, ale aj prezidentovi Kiskovi. Urobil som to preto, aby som upozornil, že využívanie detektora lži je šarlatánstvo a s vedou nemá nič spoločné. Toto som urobil prvý krát už pred 9 rokmi, kedy som upozornil Ministerstvo vnútra SR, kde v policajnom zbore sa detektor lži pravidelne využíva, že narába sa tu s pavedeckým nástrojom, ktorý nedokáže odhaliť žiadnu lož, iba manipulovať s osudom vyšetrovaného. Tento záver, ktorý kniha obsahuje, opiera sa o moje 40 ročné výskumné aktivity na pôde Slovenskej akadémie vied.
A teraz to prekvapenie. S odstupom času kedy som knihu cielene distribuoval, dočítal som sa v denníku SME (24.február 2015), že Národný bezpečnostný úrad upúšťa od použitia detektora lži pri previerkach sudcov. Budem sa intenzívne zaujímať, či toto ich vyhlásenie aj dodržiavajú, zatiaľ iba pri previerke novovymenovaných sudcov.
Záver žiada sa mi opatriť touto poznámkou. Pod tlakom zlej reality v našom súdnictve zrodila sa myšlienka zreformovať celú justíciu. Tento zámer možno hodnotiť pozitívne. Treba však povedať aj to, že dodnes nie je jasné ako previerka by mala vyzerať, ba ani aké ciele by sledovala. No a poznajúc pomery v našom štáte, môžem sa aj domnievať, že z previerky justície nebude nič. A že je ona zakotvená v Ústave SR? Nevadí. Bol by to problém iba vtedy, ak by sme boli nespochybniteľným právnym štátom.
