Zrejme sa ľudu prestala páčiť červená. Po dobe komunizmu, z ktorej sa infiltrovali medzi politickú elitu niektorí hodnostári do doby kešu kde sa nosí v prepočte 12 miliónov eur v igelitke, akoby sa nezelenalo, až k protestu pred Napoleónovým sídlom. Pre niekoho krátka epocha dejín, pre niekoho dlhých 27 rokov. Záleží koľko kešu v dobe tohto na bielkoviny výživného a zdravého orechu zinkasoval. Politická elita sa nám vysmieva dva krát prvý krát z bilboardov a predvolebných mítingov "zvolte nás sme najlepšia voľba pre Slovensko" dušujú sa z každej strany s úsmevom vybieleným viac ako alkoholový účet kráľa Pereša. Tam tiež žije na tenkej hranici chudoba z Luníka IX a elita Košíc na strane druhej. Takmer ako Brazílske favely, len trochu východnejšie a slovenskejšie.
Presne ako u nás na Slovensku kde na jednej strane politik v dobe kešu zhromaždí obrovský majetok a už ho len v kľude zhodnocuje a na strane druhej Slovák ako repa, ktorý si zo slovenskej výplaty nemôže dovoliť ani 100g toho kešu, ktoré obsahuje 539 kalórií. Ľudia môžu byť v podstate radi, že si ho nemôžu dovoliť vláda im zachránila život nemôžme mať toľko obéznych ľudí ako v USA len z jedného malého dôvodu a to, že nemáme na zaplatenie nájmu nieto na jedlo.
V dobrej viere zvolí partia dôchodkýň tú istú politickú garnitúru ako pár rokov predtým "ešte im dáme šancu, ide im to dobre, snáď bude lepšie". Ale stále akosi nieje. A tu prichádza na scénu malá podnikateľská kauza Buggati Veyron aka náš človek, ktorá odštartovala lavínu priam zosuv celého svahu udalostí a skutočností, ktoré verejnosť priala s nevôľou. Bytový komplex ktorý svojimi rozmermi nemá napoleónovským žiadnu spojitosť hrá momentálne prvé husle.
Čo však vtedy urobí dotknutý politik? Strčí hlavu do piesku? Kajá sa ? Nie. Všetko je vykonštruované, je to hra opozície, všetci sa ho snažia len zdiskreditovať a dôkazy samozrejme sú všetky vymyslené.
Žiadna štipka strachu, úcty, sebareflexie, chrbtová kosť nenájdená. Veď aj načo vždy to nejak prehrmí ako kauza Gorila a milióny ďalších väčších či menších káuz, ktoré zapadli prachom. Spoliehajú sa nato, že príde Euro 2016 a ľudia zabudnú. Vyzdvyhujú, že je potrebné byť silný pred Predsedníctvom rady Európy. Načo ? Polrok ktorý len viac vycicia štátnu pokladnicu, ktorá už pomaly naberá miery somálskej top modelky.
Strach z toho, že môžu putovať do vezenia podľa vzoru Islandu, kde sa ľud vzbúril a poslal tam politikou a uplatnil ich politickú zodpovednosť za dané činy či na Ukrajine, kde Tymošenková niekoľko rokov v príjemnom chládku štrikovala ponožky a malovala veľkonočné kraslice.
Aj náš ľud vyšiel do ulíc dnes už druhý krát, podobné zhromaždenie ako na Islande avšak záver príbehu v nedohľadne. Koľko vydrží politická beztrestnosť na Slovensku je neisté ale isté je jedno politik sa smeje druhýkrát vtedy keď stojí za zatiahnutými žalúziami Napoleónskeho sídla a vie že ľudia môžu kričať koľko chcú zas to pomaly utíchne a jeho keš sa postupne percento po percente zhodnocuje, ale asi zabudli ako skončil samotný Napoleón na sv. Helene.
