Ježišovým poslaním nebolo vykúpiť ľudstvo z rajského hriechu neposlušnosti - ale vyviesť nás z väzenia nevedomosti o našej vlastnej prirodzenosti a ukázať cestu na intelektuálne dokonalejšiu úroveň pozemskej existencie. Misia bola splnená, ale...
Je určite potrebné si znovu pripomínať, že Ježiš nám nezanechal žiadny písomný záznam a celé jeho učenie sa desaťročia predávalo iba ústnym podaním. Navyše nemôžeme zabúdať na dobu a prostredie, kde sa toto učenie zrodilo. Ježišove kázania neboli primárne určené vzdelaným, ale jednoduchým ľuďom - a tomu aj bola prispôsobená ich forma (neboli to žiadne obsiahle psychologické prednášky, ani do detailov prepracované filozofické konštrukcie). Lenže čím je jazyk prostejší, tým je väčšia pravdepodobnosť celkového nepochopenia alebo dezinterpretácie (veď všetci dobre vieme, ako sa myšlienky časom interpretačne vzďaľujú pôvodným kontextom, až niekedy celkom zmenia svoj prvotný význam).
Tento problém by nemohol vzniknúť, keby kresťania (až po súčasnosť) vlastne pochopili, z akej intelektuálnej úrovne sa im Ježiš v skutočnosti prihováral. Jeho progresívna vízia bola natoľko z "iného sveta", že mnohí nasledovníci sami seba presvedčili, že musí ísť o nejakú nebeskú dimenziu (alebo nami plne nedosiahnuteľnú kvalitu bytia). Lenže v skutočnosti Ježiš hovoril "len" o psychickom vývoji ľudskej mysle na (r)evolučne vyšší stupeň inteligencie (absolútne všetko z jeho života a učenia sa týka iba a len pozemskej dimenzie bytia, teda bežnej ľudskosti).
Z čoho vlastne vychádzal? Existuje niečo ako Svätý grál poznania - a tým je mystické splynutie ľudskej individuality s celým vesmírom alebo Bohom. Tento duchovný zážitok dočasného zjednotenia mysle je vlastne súčasťou mystických tradícií takmer po celom svete - takže je skutočne univerzálny (presne tu pramenia všetky veľké náboženstvá a filozofie). No Ježiš toto poznanie, po dôkladnej psychologickej analýze, vyzdvihol na duchovne vyššiu, spoločensko-systémovú úroveň (keďže na mentálnej úrovni sme vzťahovo prepojení s vonkajším svetom, ten je tak vlastne neoddeliteľnou súčasťou našej vlastnej mysle - a preto je naším osobným záujmom a zodpovednosťou starať sa nielen o seba, ale aj o život všetkých ľudských bytostí, o kvalitu bytia na celej planéte).
Je nevyhnutné si povedať, že z týchto vysoko cenených mystických stavov (a to platí aj pre všetky náboženské zjavenia) si nikto nikdy žiadnu "transcendentnú múdrosť" nepriniesol - a tak vždy záleží na následnom rozumovom vyhodnotení zážitku (a presne tu sa vždy skončila každá univerzálna pravda). A tu zlyhali aj samotné náboženstvá (tým, že v spoločenských systémoch po celom svete nechali nad prirodzenou spoluprácou a všeľudským zdieľaním ideologicky zvíťaziť bezduchý boj o prežitie a nemilosrdnú súťaživosť o kvalitu života - tým sami "vytrhli srdce" z ontologického zdroja univerzálneho Krista).
Ako sa to mohlo stať?! Najpodstatnejšou príčinou je z našej nevedomosti sa formujúci strach zo slobody, nedôvera vo svoj vlastný rozum. Lenže nedôverovať vlastnej inteligencii znamená veľmi vážne pochybovať o božom projekte ľudskej bytosti ako samostatnom a slobodne mysliacom tvorovi. Ak by totiž Boh riadil spoločenské fenomény, musel by predurčovať ideologický obraz sveta v mysli každého jednotlivca a značne často vstupovať do mnohých psychologických procesov. A tým by hrubo poprel našu slobodu myslenia... Skutočná pravda je taká, že všetky mentálne procesy, ktoré sa odohrávajú vo vašej mysli - ste len vy sami (to platí aj pre duchovné rozhovory s Bohom alebo akékoľvek pôsobenie anjelov či démonov). A modlitby nie sú myšlienkovým prostriedkom na ovplyvňovanie vecí a javov vonkajšieho sveta - ale majú slúžiť na vedomé vytváranie a spravovanie vášho vlastného vnútorného sveta (iba pochopenie autentického fungovania vlastnej mysle vás privedie k jej psychologickému zjednoteniu a následnému autokonštrukčnému sebauvedomeniu).
Zo zážitkov mystického zjednotenia vyplýva, že psychická podstata našej individuality je transformovateľne univerzálna. A práve táto revolučne tvorivá prirodzenosť nám dovoľuje, aby sme na základe (seba)poznania zo seba spravili takého človeka, akým chceme byť (neexistuje žiadne "esenciálne ja", ktoré by bolo akokoľvek predurčené alebo nemenne sformované) - a zo sveta také miesto, aké chceme sami mať (neexistujú žiadne univerzálne zákony, ktoré by určovali alebo riadili štruktúru a charakter spoločenského systému). My si tu skutočne môžeme vytvoriť "nebeský" raj na Zemi, duchovné miesto, kde láska, dobro a spravodlivosť budú prirodzenou súčasťou každodenného života celosvetovej spoločnosti... No musíte najprv nechať informačne odumrieť svoju súčasnú, kultúrno-ideologicky naprogramovanú individualitu a duchovne sa znovuzrodiť. Dostali sme predsa dar tvorivej slobody a bolo by skutočne hriechom toto v temnotách nevedomia stratené poznanie nevyužiť...
Súčasný svet viac než zúfalo potrebuje, aby veda v spolupráci s náboženstvom slobodne povstali z "útrob platónskej jaskyne tieňov", a predstavili človeka vo svetle jeho skutočnej prirodzenosti autenticky rozvíjajúcej náš skrytý bytostný potenciál...
