Ak sa v takomto prístroji mení (vplyvom rýchlosti alebo gravitácie) rýchlosť „životného plynutia" alebo nami pozorovaného „toku času", tak sa nemení hodnota nejakej ČASOVEJ ENTITY. Ale zmenou fyzikálnych podmienok, v ktorých sa hodiny nachádzajú, nastáva procesuálna zmena vo fungovaní mechanizmu týchto hodín (napr. v „tikaní" kmitov atómu alebo kyvadlového pohybu). Ešte raz: zmeny nie sú v ČASE, ale iba v mechanickom (prírodnom) procese - nami samými zostrojenom alebo vybratom na meranie.
Z toho vyplýva, že nami pozorovaná „plastickosť toku času" nemá a ani nemôže mať s rýchlosťou svetla niečo spoločné (ani žiadny známy experiment nedáva racionálny dôvod si také niečo čo i len pomyslieť).
Vzťahový čas neubieha s pohybom svetla!!!
Praktická poznámka: A „paradox dvojčiat" som principiálne pochopil, len s ním radikálne nesúhlasím. A vy ste ho samozrejme tiež pochopili (úplne presne tak, ako bol myslený svojim pôvodcom), ale nechápete, ako a za akých podmienok funguje ľudský organizmus v skutočnosti (a nie v špekulatívnej einsteinovskej metafyzike)...
Ak sa v pokuse s hodinami uloženými v lietadle letiacom okolo Zeme zmenilo „tikanie" atómových hodín, nemalo to nič spoločné s nejakým substančným ČASOM, ale len s (prírodným) mechanizmom týchto hodín. A nemôže to mať nič spoločné ani s tým, aké biochemicko-fyziologické zmeny nastávajú počas letu v ľudskom organizme - na to sú potrebné experimenty na biologickej úrovni (metodológia fyzikalistického redukcionizmu vychádza z úplne mylnej epistemológie a vôbec onticky nekorešponduje so skutočnou povahou a fungovaním sveta)!
A preto základová filozofia, samozrejme autenticky správna (a taká môže byť len jedna), musí predchádzať akejkoľvek vede, pokiaľ sa tým samotná veda nezaoberá, alebo ani netuší (ako niektorí diskutujúci), na čom sú postavené jej vlastné teórie...
A tak všetkým prajem, aby vám vianočný čas odtikal relatívne v pohode:)...
M.
