Napriek tomu, že myšlienka evolúcie sveta nebola v dejinách nášho myslenia vôbec nová (a prírodný výber je v podstate iným pomenovaním pre dialektický proces vznikania a zanikania bytostných foriem), Darwinovo vedecké spracovanie bolo, a najmä v kresťanskom svete, skutočne prevratné (a pravdupovediac aj odvážne). A aj keď táto vývojová teória vyzerá skutočne vedecky dôveryhodne, má ešte mnoho nevysvetlených záhad a nedostatkov (predovšetkým „náhodné mutácie" ako hybná sila zmien musia prejsť zásadnou informačnou revolúciou). A preto ani zďaleka nie je celým príbehom (čo samo osebe nie je problém, je to vlastne normálny proces postupného budovania vedeckého obrazu sveta)...
No ten najzásadnejší problém nastal jej povrchnou (redukcionisticky orientovanou) syntézou s genetikou. A keď sa neúplná teória naivne spojí s iným nedokončeným konceptom fungovania sveta a začne sa nezodpovedne používať tam, kde veda zaostala najviac - v sociohumanitnom poznávaní ľudskej mysle (so všetkými interdisciplinárnymi aplikáciami) - tak z toho nič racionálne vzniknúť nemôže. A ani nevzniklo (veda naprieč celým spektrom by si konečne mala raz a navždy zapamätať, že v našich hlavách máme niečo, čím sa zásadne líšime od ríše rastlín a zvierat)!
Nuž a v neposlednom rade úspechom metodológie prírodných disciplín premotivovaná veda - v mene neutrality, objektivizácie, deideologizácie a kritického zreálnenia sveta aj pomocou zbavenia sa nábožensky naivného idealizmu, ktorý bol v minulosti prirodzenou súčasťou každodenného života - predviedla priam diabolský kúsok: samu seba „axiologicky vypreparovala" (odstránila svojou metodológiou spoznávania sveta neuchopiteľné hodnoty) a súboj o prežitie nekriticky povýšila na prírodnú nevyhnutnosť či zákonitosť...
Excelentné (snáď tá sarkastická horkosť preniká až k hlbinám vášho večným bojom zatemneného myslenia): dehumanizácia ľudstva dostala vedeckú legitimitu!!!
A tak postosvietenský homo sapiens stratil spojenie s vlastnou slobodne tvorivou inteligenciou, v podstate sa stal mentálne nesvojprávny... Toto nie je patetický povzdych sklamaného idealistu, ale reálna vedecko-kritická analýza súčasného stavu značne podstatnej časti vedy!
Uvedomujete si vôbec, že ľudstvo stále nevie, ako funguje a aký má charakter naše myslenie?! Veď vy ani poriadne neviete, čo a ako sa deje vo vašich vlastných hlavách, ktoré informácie sú relevantné na inteligentné a zmysluplné zvládnutie ľudskej existencie, ktoré myšlienky sú podstatné pre vaše vlastné šťastie!... Ako takto vlastne chcete rozhodovať o čomkoľvek???
Je skutočne nevyhnutné, aby veda nabrala odvahu na zásadnú zmenu interdisciplinárnej paradigmy (kritického obrazu sveta) - a v prvom rade je potrebné odstrániť redukcionistický vplyv prírodných vied na sociohumanitné odbory! Ľudské myslenie sa musí skúmať predovšetkým na úrovni samotného myslenia (s nepostrádateľným komplementárnym rozšírením metodológie o autofenomenologické pozorovania: abstraktno-kritickú introspekciu subjektu). Ani neurobiológia, ani biochémia (a už vôbec nie fyzikálna úroveň) vám o formovaní myšlienok, ľudskej povahe alebo charaktere správania či konania nepovedia absolútne nič (a kto je presvedčený o opaku, tak len dokazuje, že skutočne ani len netuší, ako funguje osobnostno-individualizačné mentálne štruktúrovanie). A navyše spôsob alebo zameranie vášho myslenia nie sú vôbec predurčené obsahom DNA: jednotlivé myšlienky ani charakterové vlastnosti totiž nepodliehajú dedičnému prenosu kódovaných informácií (základné fyziologicko-biochemické nastavenie v mozgu, ktoré podmieňuje mohutnosť či kvalitu „prúdu vedomia", je relevantné na inej úrovni mentálnych charakteristík)! Za spôsob svojej existencie ste v plnej miere zodpovední len vy sami, celý váš mentálny život a všetky sociálne interakcie s okolím závisia iba a len na miere vášho sebaspoznania - na pochopení fungovania svojej mysle a objavení individualizačných mechanizmov vlastnej inteligencie...
A práve tu začína evolučný príbeh plne vedomého návratu do „rajskej záhrady"...
Zárodok univerzálneho života je v každom z nás, a preto nastal čas opustiť zaostalú formu (ne)vedomej ľudskej existencie, povzniesť našu myseľ na komplexnejšiu úroveň a postúpiť k evolučne vyššej organizovanosti bytia...
