V roku 1964 vydalo Literárne múzeum Pavla Országha - Hviezdoslava v Dolnom Kubíne populárno-náučnu publikáciu o živote a diele najväčšieho básnika našich dejín. V závere autorka Elena Hegrová-Nováková smelo zvoláva: "Keď Hviezdoslav začal prekladať z iných literatúr, chcel tým obohatiť slovenskú literatúru. A dnes národy s vysokou literúrnou úrovňou siahajú po tvorbe Hviezdoslavovej.".
Vymenúva mnohých zahraničných teoretikov a ich poklony jeho dielu, skvelé recenzie a ohlasy nielen zo západu, ale ešte aj spoza mora. Hviezdoslav je vraj nezabudnuteľný pre Čechov, Angličanov, Francúzov, Maďarov, Rusov, Ukrajincov, Dánov a ďalších.
Novšie vydanie tej istej knihy zrazu všetky ódy vypúšťa. Spomína, že Hviezdoslavove Krvavé Sonety svet zaujali najviac - preložili ich do angličtiny, francúzštiny, nemčiny, maďarčiny a gruzínčiny. Ďalšie diela boli preložené do maďarčiny a ruštiny, Hájnikovu ženu možno čítať ešte aj v češtine. Ani náznak dobovej radosti, všetky chvály sa nepotvrdili. Hviezdoslava svet definitívne nespoznal.
Nepreložiteľný
Dôvody naznačuje priamo Jaroslav Vajda, jeden z tých dobrodincov, ktorí sa o preklad Hviezdoslava pokúsili a dosiahli čiastočný úspech. Píše: "Často je proste beznádejné pokúšať sa o prenesenie oslnivých obrazov, aké kreslí Hviezdoslav, presnou a istou rukou. Ani nehovoriac o prebohatom slovníku, dokonalom rýmovaní, jemnej slovnej hre, ktorú vôbec nemožno preložiť, dokonalej súhre myšlienky a rytmu a sile kusého zlomku."
Vajdové Bloody Sonnete sú napriek tomu pozoruhodné. Čítam nahlas, Hviezdoslava však aj tak nevidím, v mnohom sa mu však aspoň podobá.
Akoby sa nám Országh ušil na mieru, nepristane cudziemu jazyku, jemná látka jeho odevu nejde vypárať a pretkať inde. Neznie potom inojazyčníkom tak prívetivo, nie je im vlastná a blízka. Načo potom ceniť a uznávať.
Nasleduje malá ukážka:
Ó, prajte mi ticha, žičte pokoja, | O, wish me silence, wish me pleace, |
Chcem veriť, že Hviezdoslav pre svet nie je stratený. Nie preto, že by som si za neho uzurpoval právo docenenia, ani preto, že by som potreboval chlácholiť svoj egoistický lokalpatriotizmus. Len som si prosto minule z nenazdajky pomyslel, že keď Hviezdoslava začne prekladať svet, nebudú ho chcieť do "slovenčiny" prekladať vlastní a keď, tak minimálne z ruky do ruky. Docenia zrazu, čo im svet závidí, poučia sa a možno prestanú kradnúť z cudziny skôr než sa pozrú do vlastného.
...Hlúpa predstava. Učiť ľudí a prekladať Hviezdoslava teraz považujem za dve najväčšie svetové utópie.
