1.
Jano kráča hore dedinou, bledý a s potom v tvári.
-"Pán boh daj štastia," zdraví susedeje Anča. Neodpovedá. 'Pobiedený je akýsi posledné dni, hádam aj pochudol', pozerá naňho dievka sústrastným pohľadom. Ľúto je jej ho za to, čo sa o ňom hovorí. A tiež, matka jej ho bola vyhovorila pred dvoma rokmi a ona doteraz banuje.
-"Skutočnej roboty sa mu nechce, len samé papiere, nič poriadne za život neskúsi. V záčine prázdno, dobytka nechová, samá pavučina chlievy. Pamätaj dcéra - v posteli ako na poli! ...za takého ťa nevydám!"
Nie je Anča špata, to je fakt. A Jano je v očiach všetkých len zaháľač a ešte k tomu ksicht. Ale či nebolo napísané, že chlapovi beztak trochu krajšiemu od koňa byť stačí? A Jano je - nos, oči, ústa - kôň celý. (Pravda ťažný)...
-"A či vari chodíš ľudí nahovárať?" Až teraz vidí Jano Anču vyškierať sa pri bráne.
-"Dobrý deň, Anička, načisto si ma vyľakala. Tak veru, na internet húckam, hádam sa aj pán farár zmilujú a dovolia stožiar postaviť, ak uvidia, že ľudí je veľa za tým nápadom. Už desať dní je tomu, čo páni boli vymeriavať. Aj sa im miesto pozdávalo, no na cirkevnom stojí..."
-"Pán farár nedovolia, Jano, a ľudia budú s ním držať. Vieš, že v tom čude diablovo semeno vidia všetci a ja si Jano tiež nie som na istom. Mal si sa ty len do mesta presťahovať, keď ťa tam od novín volali, tu len plané reči o tebe chodia, že si čudný človek a diablov posluhovač..."
Zosmutnela Janova tvár - tak už ani Anča nevidí v ňom kúsok snahy? "Teda aj tebe by sa bolo uľavilo...", vetí jej a do slov vkladá výčitku.
-"Nehovor tak, veď ty vieš, že ja by som za teba šla, keby som mohla. Ale teraz ideš načislo proti prúdu, Jano. Povráva sa, že v susednej dedine kvôli tomu tvojmu internetu otec syna zmárnil, deti že tam predávajú, zlodeji pikle kujú. A pohoršenie že tam na každom rohu...! "
Pozerá Jano po Anči, aká je stále svieža. Cíti, že ho má rada. Len kýsi smútok sa jej zarýva do tváre, len čo ho zbadá. A vie on, čo je jeho príčinou.
Si ty ale tĺk, Jano. Podvoliť sa nechceš. Večne len pre svoje strany bojuješ. Aj Aničku by ti boli vtedy dali, len sa podvoliť bolo treba - roľu dať do poriadku. Slovo sedliaka neuživí, ak len pri borovičke po ťažkom ho možno vyriecť. Aj tie tvoje nápady. Dosť ťa ľudia posledné dni vysmievajú, keď dom k domu chodíš a na internet húckaš. "A či už lúku pokosil, Jano?"
"Počúvaj ma Janík, ale ak by predsa veľmi chcel, azda by si predsa mohol cirkevnú radu nahovoriť na ten tvoj internet" Všimla si Anča, že pridlho sa odmlčali - reku, že Janovi aspoň trochu spomôže v tom boji s veternými mlynmi. "Jej názor si farár skutočne váži. Za Paľom Ondrušovie choď, chlap je to svetaskúsený, čo povie, na to ostatní dajú. Ktovie, možno by súhlasil. Ale neručím!"
Spamätá sa Anča, palicu berie a ide kravu zaháňať, čo bola z maštale vybehla a vhupla rovno do jarku. Jano chcúc jej pomôcť rozbehne sa v ústrety, aby ostatný smer krave odrezal. Šmykol sa na rozbahnenom brehu a už leží v potoku.
"Za balvan ťa, Jano Tekveň," povybiehajú von pri tej rane susedia a už sa smejú. "Rýchlo vstávaj, ešte nám potok vysušíš!" Anča mu ruku podáva, ide si však po svojom, veľa sa zabavila. Pozerá ešte za ním, či nohu nebol vytkol. Jano-tĺk načisto premočený a zahanbený krívajúc vchádza do domu.
2.
U Ondrušov panujú panské mravy. Pravda, krkov majú viac jak Izrael, no hladný zatiaľ žiaden nikdy nebol. Paľo- otec by nikdy nedovolil toľko detí na svet priviesť, keby im poriadneho živobytia nevedel zadovážiť. Obchodník je a úspešný, aspoň tak babky po dedine hovoria. A závidia mu pravda, bo si myslia, že peniaze len tak jak manna do hrdla mu padajú.
Jano klope na dvere, súc sám vidí, že je otvorené. Svieti sa, ešte sú hore, ani deti ešte určite neuložili - myslí si pri tom. "Otvorte teta, ak neruším pravda". Ondruška ho púšťa dnu a usádza za stolom. "S Paľom vašim by som rád slova prehovoril". "V pracovni je, hneď ho zavolám, ponúkni sa zatiaľ z buchiet."
3.
Miništrant trikrát zvončekom potiahol a vzápätí sa už zvuk orgánu celou svojou silou rozlieha po kostole. Ľud po ťažkom týždni ruky zopína k modlitbe, za nahonobené sa treba zavďačiť. Kňaz ako vždy
(tu úryvok končí)
