Aká si mi chladná
knižka moja vkladná
miloval ťa včera,
kto dnes nevečeral.
Aj jemu's dala košom?
(keby radšej grošom!)
Však, ký parom ťa zžiera,
že si také zviera?
Ruku moju (a na ňu putá)
minule si celkom zdutá
poohrdla. Kde až miera:
Striasť sa teda zlého zvodcu,
však odcudziť sa svojmu otcu?!
I viem už - a to nepopieraj
ruka moja, kradmá, hnutá
(ach, pravda je to veru krutá)
jakživ je ti ukradnutá.
Aká si mi chladná
knižka moja vkladná - -
poväčšinou - žiadna...
(Dodatku je voľba nutná
nech pointa je vylepšená:
vkladná knižka to je žena)
báseň toto smutná, smutná