TU" author="HRATCH ISRAELIAN: "DRUNK"" /> Taký obraz:
Nad krajinou už sa stmieva,
však ktosi stále leží v blate.
Takpovediac prehnali to
tí v kabáte -
oň čo v smiechu hodili si žreb -
ocot šibli na kópiu
s vôľou, že v ňom to opijú
čo stránilo ho ľudstva bied.
Dnes tiež piatok, hoc nie Veľký
ja poberám sa nie Galileou
(to Sodomou skôr - hriešnou zemou)
domov týždňom znavený
Tu stovky rokov bied od Židov
ten istý vidím svätosväte
obraz mnohých zjavení:
na zemi nie Syn - (rod Dávidov),
a nie ocot, ale víno
trávi jeho biedne telo.
Vedľa vidím popásať sa
raz Pilátov, raz zlosynov,
poklesky svoje močiť v jeho.
Tak mysľou mi zraz’ preletelo
opäť vidiac Judáša,
že na mnohých sa ponáša
"Nezapriem" vždy kričiac smelo.
Už stačí o tom však len riadok:
Veľký každý je náš piatok.
Takáto dnes pripomienka
zvrástnila mi hrôzou čelo
a s mysľou sa vedno zlieva:
koľko “bujných” pijných rokov
dohromady uletelo
odkedy sa na Golgote
víno s krvou neulieva?
