Keď majú v bode A autá zelenú, môžu ísť buď smerom do centra, ktorý vedie cez bod B alebo von z mesta v bode D. Málokto ide do mesta, veď je tam pár metrov ďalej pešia zóna a zákaz vstupu motorových vozidiel, cesta von z mesta je oveľa zaujímavejšia. Tak ju volí ako nevyhnutnosť väčšina áut.
V bode D je ale práve v tomto momente pre chodcov tiež zelená. Podľa vyhlášky by mali autá počkať pred prechodom pre chodcov, kým ľudia neprejdu na druhú stranu a potom pokračovať v jazde. Kto to skúsil, vie, že nepochodí. Ak sa totiž takto za seba postavia minimálne dve autá, začnú blokovať smer do bodu B a vznikne veľmi ošemetná situácia, ktorú nemožno riešiť logicky a bez emócii. V praxi preto autá jazdia chodcom cez prechod, a tí čakajú, kým im ho autá uvoľnia.
Všetko by bolo v poriadku, keby v tejto križovatke v obedných hodinách nebola špička a keby bod A neviedol autobusy z hlavnej autobusovej zástavky von z mesta. Staňte sa na chvíľu chodcom a pokojne zažijete situáciu, že sa na vlastnú zelenú nestihnete dostať na druhú stranu. Mne sa to niekoľko krát stalo i viacráz po sebe.
Výsledok? Väčšina ľudí chodí cez prechod na červenú - využíva ten maličký moment, kedy v bode C je už červená a v bode A je ešte stále. Rýchlo prebehnete a tešíte sa z malého podfuku. Babičky to majú ťažšie, ale dá sa to stihnúť.
Poznám minimálne ďalšie dve miesta v Martine, kde to takto funguje. Tie križovatky používam roky. A čudujem sa, že sa ešte nikomu nič nestalo.
