K Júliusovi Satinskému sa údajne kedysi dávno dovolal neznámy pán. "Dobrý deň, máme vám doviesť tie stoličky?". "-Áno, dovezte," vetil humorista automaticky, aj keď mu stále nebolo jasné, s kým hovorí. "A koľko? Päťnásť?". "-Dajte tridsať!," povedal a zavesil. Kto komu doviezol tridsať stoličiek a ako veľmi pri tom zúril, sa vraj Satinský nikdy neozvedel. Mohol sa ale za to ešte dlho smiať popod fúz - duchaprítomným patrí svet.
Minule sa na môj súkromný mobil dovolal akýsi Talian a ja som ostal celý rozklepaný. Už od začiatku na mňa chŕlil neznáme slová a ja som im, akokoľvek som sa snažil, nevedel porozumieť. Skúšal som to anglicky, potom nemecky a keď už nebolo inej záchrany, neustále som sa ho vypytoval, či rozumie môjmu jazyku. Nerozumel, neustále dookola opakoval niečo ako "per elavista" (presne už však neviem) a potom do toho pridával rôzne ďalšie slová. Najskôr tónom človeka, ktorý o niečo prosí, potom už len dookola verklikoval neznáme frázy. Nakoniec to vzdal. Jeho ["Čau, čau"] bolo tým posledným, čo som od neho kedy počul.
Vždy ma zaujímalo, kde príde muž s talianskym číslom k človeku ako som ja, rovnako ako prečo si u mňa raz začas niekto objednáva pizzu. Kto je Ďuro, ktorého u mňa už viackrát hľadala istá mladá slečna? A čo mám povedať ľuďom, ktorí mi tvrdia, že som im poslednú hodinu volal aspoň desaťkrát (mám tvrdiť, že som im chcel popriať pekný deň)?
Raz začas mi príde smska v štýle "Ach, ďalšie zemetrasenie v Pakistane. Si v poriadku?!". Rýchlo ťukám, že si zmýlili číslo a z druhej strany iba - "Si nudný a preto zbohom". Inokedy nemám náladu a do sluchadla hovorím lakonicky a troho: "Prosím, Ulej". Ktosi na druhej strane odpovedá rovnakým tónom "Nie, ďakujem", a potom zavesí.
Tak si občas vravím - kde sa berie toľko mylných telefonátov? A sú to vôbec omyly? Ja viem, občas si ľudia robia žarty, inokedy mi to tak nepripadá a preto sa nesmejem. Sedí nedajbože na ústredí môjho operátora niekto a zabáva sa tým, že prepája neprepojiteľné?
U môjho otca v práci údajne kedysi pracovali zamestnanci Žabka a Kvak. Ich telefonáty, dokým sa jeden o druhom nedozvedeli, údajne končili hneď na začiatku - "Tu Žabka!";"Kvak!".
Tak neviem - je náhoda až taký blbec?
