Každý, kto sa kedy trochu viac pohyboval po svete informačných technológii, nemohol nepoznať Tomáša TPS Uleja. Bol to jeden z prvých ľudí, ktorí mali prsty v našom doménovom systéme, úžasný programátor (v posledných rokoch pôsobil v Slovanete, predtým na mnohých iných miestach) a v neposlednom rade dobrý človek, ktorý v raných obdobiach nášho internetu štedro rozdával webpriestor a svoju vlastnú priazeň začínajúcim nádejným projektom.
Samozrejme, zázračná zhoda našich mien (súvisiaca aj s rodinným vzťahom - bratranci z druhého kolena), musela zákonite vyústiť do prvých problémov - a to už v roku 2002, keď som na internete začal vydávať celé série článkov o programovaní a internete. Tomášovi začali chodiť zvláštne emaily reagujúce na moje články a mňa často oslovovali ľudia v domnení, že hovoria s ním. Začalo to všetko prerastať do takých dimenzií, že sme obaja museli priznať existenciu veľkých komunikačných problémov.
Vtedy sme sa dohodli na pravidle o písaní nášho mena. Ja som sa začal podpisovať ako Thomas Ulej a on ako Tomáš TPS Ulej. Známym sme túto situáciu vysvetlili a problémy sa skončili.
Potom nás však Tomáš nečakane opustil. Ja, z úcty k Tomášovi, som sa zaviazal, že si meno na internete nezmením, aby som tak oddelil moje biedne počiny od Tomášových úžasných.
Počas môjho šéfredaktorovania Disku sa tento plán začal rúcať. V rámci častých citácii ľudia začali moje meno zapisovať po slovensky. Nie vždy sa mi podarilo ich "prinútiť" túto chybu opraviť a tak aj výsledky vyhľadávania v Google začali byť mätúce.
Ľudia - neinformovaní o celej situácii - v snahe kritizovať ma, pripisovali moje meno snahám o coolovosť, prípadne iným druhom mojej vlastnej chorobomyseľnosti. Priznávam, zapisovať svoje meno po anglicky, zaiste môže navodzovať dojem existencie komplexov vo vnútri jednotlivca.
Keď DISK.SK skončil (svojim odpredajom), začal som uvažovať, čo ďalej s touto ničneriešiacou "menovou politikou". Moje meno - pozostávajúce z anglického krstného a rýdzo pijanského priezviska - pôsobilo skôr ako pseudonym a vydavatelia radšej videli jeho slovenskú obdobu než tú anglickú. ,
Pretože som ale prichádzal do nového zamestnania (kde by boli tiež radšej, aby som používal svoje občianske meno), rozhodol som sa, že opäť konvertujem, aj keď by to pre mnohých mohlo znamenať, že som už zabudol na svoje zásady a pamiatka TPS mi je ukradnutá. V rámci svojho Ulej IT blogu som sa teda začal opäť podpisovať ako Tomáš Ulej.
Na záver chcem povedať iba jedno: Tomáš - nezabúdame na Teba
