atnioj mílabu ješdaR

Čo? Práve sa na mňa pozerá osem mesačné dieťa.A čo? Ale čo? Musím sa začať sústrediť, na niečo iné...Toto miesto, s ktorým som rátal, že ma spasí, pomôže mi v blbých situáciach, sa zmenilo na nepoznanie. O toto miesto sa začalazaujímať nadmiera ľudí, čo bažia po pseudo úspechu. Ale to ma stretávacelý môj život. Vždy musím vstúpiť do niečoho, čo sa nakoniec ukážeako veľké kravské lajno. Niektorým dvíha ego karma, ale v konečnom dôsledkuje im v reálnom živote na hovno. Vstupoval som sem s tým, že tu budenadmiera schopných osobností, ľudských osobností... Ale čo? Zase ma rozptyluje to dieťa, respektíve holka. ÁÁÁÁ ham!! Ťuťuťu muťuťu! Deti? Nie.. Aspoň teraz nie. Ok, som späť. Môžem sa ale začať správať aj inak, presne ako podaktorí.Kupovať si tri druhy novín, kukať 28 televíznych správ denne a iné sračky.To malé dieťa tu teraz štikúta, trošku si odgrclo a... Za každú cenu byť headlajne.. Serem nato. Je spústa drobností, ktoré podaktorým unikajú.Ja sa tu už nebudem ondit. Nemá to absolútne žiadny význam. A to dieťa?Dieťa stále štikúta... A možno by som si mal dať na blog lepšiu fotku.Práve písal holke nejaký jej spolužiak, že jeeee aká haluz a ty chodíš k námdo školy? Pochovajte ma! Ja sa vám poďakujem. Ale neserte si do huby!!A keď sme pri tom, tú fotku si tam dám, aby ste mi mohli natĺcť do zubov, keď ma stretnete nevinne sa pozastavovať nad ( pre niektorých) zbytočnosťami."Seru na Vás, já du domú"