A tak som tancoval

Sedeli tam traja. Sedeli vlastne len dvaja, jeden z nich ležal. Boli tam celý deň. Sedeli a jeden z nich ležal. Smrdeli a boli otrhaní. Neviem, kto z nich mal dlhšiu bradu, či ten, čo ležal alebo tí, čo sedeli. Nad zastávkou bol nápis. ZASTÁVKA JE ZRUŠENÁ. Prešiel som okolo prvý krát sám. Sedeli, jeden ležal a smiali sa. Druhý krát som prešiel okolo s babami. Sedeli, jeden ležal a smiali sa. Smiali sa smrti do očí. Ona tam kráčala s nabrúsenou kosou. Vyvádzalo ju to z miery, že tam sedeli, jeden ležal a smiali sa. Bolo im dobre. Prežili zimu. Nepoznám ich mená, nerozumiem ich reči. Sú podgurážení. Smejú sa smrti do očí. V tom momente sú pre mňa tí jediní správni ľudia. Jeden z nich bol tuším Ježiš. On si to celý čas myslel. Smeje sa smrti do očí. Jemu jedno oko chýba. Prišiel oň po rokoch. Má šatku obviazanú okolo toho slepého oka. Smeje sa smrti do očí a tancuje. Hmmká si nejakú melódiu a ja tancujem, som rád, že má z toho dobrý pocit ako ma roztancoval. Danka so Soňou sa netvária veselo. „Ty sa musíš vždy chytiť nejakej p-------?“ „A prečo nie?“ Odpovedám na otázku a tancujem ďalej.