Nejaké, niekde, ale ja neviem kde...

A ja vôbec neviem, čo teraz robím, ani písať sa mi nechce. Pozriem z okna, prší. Sedím na zadku a len tak si niečo prečítam. Z každého kúsok. Staré noviny, knižku na záchode... Knižku od Rusa, ktorý bol vyšinutý, ale dobre písal, vyšinutý Rus. Reklamné noviny...No proste WC SEDADLO, vyhotovenie buk, dub za neuveriteľných 379 korún. Hurá! Som zdecimovaný, paranoidný, otravný, na obtiaž. Asi opica? Ale nie telesná opica, ale skôr taká psychická, možno lepšie by bola psychedelická... Ja neviem, čo s tým ľudia majú, ale ja odmietam označenie alkoholik. No, včera.. To hej.. To boli debaty.. boli, boli. Do pol tretej. Filip, pejsek, Rišo, Danka. Cigarety... Cigarety sú horšie ako chlast. Ale zato môžu rodičia. Mal som po kom zdediť všetky metly ľudstva HAHÁ. Ono sa to má tak, štyri hodiny rozoberať ožratý ekologickoglobalizačnosociologické témy dá zabrať aj.. Neviem komu. Nemám na nohách ponožky a je mi dosť zima. Musím nejaké ponožky vyhrabať niekde. Hmm tá predošlá veta? Nejaké, niekde, ale ja neviem kde...Odmietam to tu, nevidím tu nič, čo by som mal vidieť. Musím čo najskôr... Celé to označiť a vymazať. A vysypať konečne ten popolník.