Neviem

Neviem, čo ma to napadlo, ale v istej chvíli ako som rozmýšľal nad svojim životom, plnými pľúcami dymu, mojimi chudými nohami, ťažkým vstávaním z postele a bohvie akého svinstva, tak presne v tej chvíli ma to napadlo. Išiel som si zabehať a doteraz neviem, čo to bolo za blbý nápad. Tak som bežal, trochu ako Forrest Gump, len s tým rozdielom, že Forrest bol idiot a ja som dvojitý idiot a o to viac sa mi to páčilo. Po pár metroch som si uvedomil ako nevládzem a ako smiešne vyzerajú moje nohy, no sranda hahaha. Pár metrov ubehlo ako voda a ešte som stíhal s dychom. Ešte pár ulíc a som doma. Na chvíľu som zastal a to bola chyba, tých pár ulíc bolo nekonečne dlhých. Začal som si cítiť nohy a pľúca. Svaly na nohách, zvyknuté na rýchlu chôdzu vypovedali svoju činnosť. Už som doma pred bránkou a preťahujem si tie nohy, aby som zajtra vedel aspoň trochu chodiť. V kúpelni sa okukujem v zrkadle aký som ja športovec. A teraz s takými fajne pretiahnutými pľúcami a cievami šlukujem cigaretu. Najchutnejšiu cigaretu na svete. Dym sa derie do roztiahnutých pľúcnych komôr, típam cigu a teším sa na zajtra. Zajtra sa vrátim k starému spôsobu života a nebudem sa už viac mučiť.