Prišiel som domov.

A prišlo to na mňa. Išiel som sa vysrať. Chvíľu som rozmýšľal a celkom som zabudol na to, že som sa už vysral. Tak som spláchol, umyl si ruky a tvár. Ešte som si poumýval okuliare, pozrel do zrkadla a bol na mňa celkom fajn pohľad. Pohľad debila zo studnicou plnou stoky a svinstva, štipky nádeje a úsmevu. Jar začala byť pozitívnym obdobím, plným rozopnutých košieľ a nahých slečien. Logám pivo , ako by šlo o posledné pivo v mojom živote s takou chuťou, že sa sám sebe čudujem. Tak to má byť, teraz je to správne a so spontánnosťou nemám žiaden problém. Kvitnú vo mne kvety radosti, aj to splachovanie hovna mi príde neskutočné. Všetko nadbytočné odplavuje tok extáze, chcem z láskou behať po ulici a zachmúrené tváre nemajú šancu. Svet nemá š ancu sa skry ť. Odhaľujem nebeskú pravdu ako nepoškvrnenú pannu v posteli. Síce je jar , ale v duši mám leto, potí sa mi mozog, potí sa mi libido. Nachádzam v sebe všetko to šialené, čo ma robí neskutočne veselím. Nahý a mŕtvy, spotený a šťastný. Bubnujem rukami o stôl. Pocit. Teraz žijem. A chcem ešte viac, nekončím. Chcem to podať v pravom slova zmysle, tak aby to pochopil aj posledný idiot. Viac, viac, viac. Posledný krát, prvý krát. Som osol a vláčim bremeno, ale nie som otrok aby ma ťažili bremená iných. Vi ac, viac, viac. Naberám otáčky, ale zadrháva sa mi motor. Sfetovaný blázon na posteli ogrcal prestieradlo. Nádych slobody pokračuje.