Sedel na stoličke a písal tými svojimi rukami.

 Občas zadrel niečo dobré a potom sa všetci krčili smiechom , dolu na zemi váľali svoje kolená. Počúval hudbu. Robil si zásobu prázdnych fľašiek od piva, lebo vedel, že sa mu zídu , keď nebudú prachy. On s tým rátal a robilo mu to neobyčajnú radosť , keď ich spočítal dvanásť. Dvanásť flašiek-tri pivá. Pil víno a mal svoje nálady. Najradšej by rozmlátil všetko statické naokolo, teda aspoň na to myslel. Analyzoval život. Bol mladý a nekľudný. Chodil, prechádzal životom tak voľne ,a ko si sám určil. Počúval hudbu a pil víno. Vtedy bol pravý a nefalšovaný. On by oprel každú druhú peknú ženskú o múr, keby to šlo. Neviem či bol sám pekný, ale občas si to pripúšťal. Mal zmysel pre krásu a jemnocit. Mal chybu, jedinú chybu , čo ho robila nešťastným a utrápeným. Jeho nálady, egoistické pasívne voči okoliu. Uzatváral sa do seba. Stačil malý podnet a bolo to všetko v riti. Dokázal sa hodiny zahadzovať s láskou. Jedinou láskou a to k ženám. Ničil sa tým. Prišla nejaká mrcha a on bol z nej hneď nameko. Ako sa dokázal trápiť. A teraz neviem či to bol on, alebo ja. Či to je naozaj on alebo ja. Či je to celý on, tých pár viet? To neviem. Určite nie. Rátal vždy s tým najhorším scenárom. Bol som to ja? Sakra, teraz neviem prese. Hudba h rala, on sedel a písal. Kľudne sa mohol uspokojiť s tým čo mal. Mohol byť kľudne vonku, keď bolo tak pekne. Ale on sedel pil, pil, pil víno, písal a bolo mu to jedno. Bol mladý mal 21 a myslel na to najhoršie.. Teraz to vyznieva tak, že mal dep resie, alebo čo, ale nie. Nikdy by nespravil totálnu hovadinu. Mal chrbtovú kosť a anjela strážneho. Taký bol, taký som bol. Čo bude dalej? Nevedel. A neviem to ani ja. Zajtra to môže byť celé inak.