No a potom mám okno..

Väčšinou sa minimálne dve hodiny sústreďujem na jeden statický bod. Ale teraz som zaspal.. Posledné čo si pamätám je grcajúci Filip na trávniku a ja s ním. Ešte si pamätám na zhasínajúce lampy a nejaké dve postavy. Jo a ešte som volal kamarátovi. Alebo ešte niekomu, ale kto si to má pamätať všetko. V meste som si dal pár pív, akciovú borovičku za 24. Boli sme niekde v pekle. Tak sa volal ten podnik. Hrala tam kapela a bola zlá, horšia ako ostatné kapely. Vínko čo som zinkasoval za malé mačiatko sme ešte pili spolu s Dankou. Na nábreží, ešte v nálade, v dobrej nálade.Ale komu by stačila jedna flaša. Hviezda a Gotko to istí. Kláštorné červené je sladké ako malinovka. Za hodinku nám ide nočák... Ja a Filip, dve individuá tackajúce sa po námestí.Strhol som plagát nejakého ultra kresťanského spolku. V nočáku som stretol Mareka. Porozprával mu kopu nepotrebností, zapálil si v nočáku a čakal na výstup. Z rozprávania iných: Vystúpil som, ocikal niekomu auto...Stojím pred večierkou. Prihovorí sa nám murár Janko..Hodinu rozpráva o malte, ako ju správne spraviť. Nevládzem sa od neho odpútať. Jankovi zrazu prepne a vraví Filipovi: „Polož to pivo a ja vás tu dám obidvoch dole“! Snažíme sa mu vysvetliť, nech nerobí hlúposti. Je nahnevaný, tak kašleme naňho.Po ceste sa Filip púšťa do potíčky s kríkom, ja so smetným košom. Skúšam kung fu, vedľa koša je lampa a tú zhasínam.Zrazu nesvieti ani jedna lampa. Danka nás má už plné zuby a opúšťa nás. Ležíme na trávniku. Zopár krát padáme na zem. Filip grcá... „Filip ty grcáš“?! Filip:“nééééééééé, bllllgrc“Všetko sa motá do jedného celku. Konfrontujem sa s okolím a ono konfrontuje mňa. Všetky tie svetlá, farby, vôňe, všetko vnútri vo mne..No a potom mám okno..Na druhý deň stretávam Miša...„Ty si bol včera na Totálku“!Tak asi hej...Krčím plecami.