Nedá sa jednoznačne posúdiť, kto je a kto nie je závislý na láske, ale jedno je isté, že každý potrebuje lásku k životu. Myslím si, že na tom nie je nič zlé, veď už ako malé deti, sme túžili po pohladení a nežných prejavoch lásky od svojich rodičov. Je to celkom prirodzené, lebo láska patrí k životu a kto tvrdí opak, ten klame sám seba.
Láska nás sprevádza celým našim životom, či to chceme, alebo nie. Veď kto by nechcel milovať a byť milovaný? Všetci dobre vieme, že sú rôzne druhy lásky aj k ľuďom aj k zvieratám. Ale ja sa chcem zamerať na lásku partnerskú.
Je určite v pohode, ak cítime, že nás niekto ľúbi a my opätujeme jeho lásku tiež. Možno spočiatku nám to aj lichotí, ak niekto stále túži po našej blízkosti, možno si ešte neuvedomujeme, že ten niekto je na nás závislý. Ak to zistíme, pochopíme, že tu nejde len o to, že niekomu je s nami dobre, ale o určitý druh závislosti na láske, alebo aj o sklony nás vlastniť. Vtedy to nie je správne, pretože taká láska v nás môže vyvolať opačnú reakciu.
Dobre, poviete si, však ho to niekedy prejde a nebude taký závislý na láske. Ale čo ak nie? Čo keď si začnete čoraz viac uvedomovať, že tu nie je niečo v poriadku? Asi by bolo najlepším riešením oslobodiť sa od takého vzťahu. Slová typu, nedokážem bez teba žiť, sú v podstate citovým vydieraním a závislosťou. Láska sa nedá vynútiť, ani prikázať. Buď je alebo nie je.
Možno si poviete a čo je na tom, že niekto potrebuje mať stále niekoho? Myslím si, že na tom nie je nič zlé, ak je tá láska prirodzená a voľná. Láska, ktorá nezväzuje, ale oslobodzuje a vy sa cítite šťastní. V takomto prípade, je to niečo krásne a všetci vieme, že pod pojmom láska myslíme predovšetkým citovú stránku. Ak cítite, že potrebujete k životu lásku, že vám dáva silu a ste schopní veľkých činov kvôli nej, vtedy je váš život citovo obohatení a všetky problémy každodenného života zvládate s láskou oveľa ľahšie.
Takže na všetko treba ísť s rozumom, aj na lásku a všímať si jej malinké rozdiely, o čo komu v láske ide.
