...Rada by som pripomenula, že inteligencia nie je všetko, niekedy sa mi zdá, že v minulosti bol význam inteligencie škodlivý. Myslím to tak, že práve tí, ktorí boli inteligentní a zaoberali sa inteligenciou, boli aj krutí a bezcitní, ako sa dočítate neskôr. Snáď ale začnem od začiatku. A teda, kde sa prvýkrát pokúšali definovať a merať inteligenciu. Prvé pokusy zistiť čo je to inteligencia, vznikali v Lipsku, kde bolo vytvorené Wundtom prvé psychologické laboratórium v roku 1879.
Francis Galton (1822 -1911) bol prvý, kto sa pokúsil zmerať ľudskú inteligenciu. Hovorí: „Inteligencia je prirodzená schopnosť, myslím tie kvality intelektu a dispozícií, ktoré nútia človeka vykazovať činnosť na úrovni, ktorá vedie k vytvoreniu dobrej povesti. Nemyslím pritom schopnosť bez nadšenia, ani nadšenie bez schopností a dokonca ani nie kombináciu oboch, bez odpovedajúcej energie k práci. Mám na mysli schopnosť, ktorá, keď bude ponechaná sama sebe, bude hnaná vrodenou silou, stúpať cestou vedúcou k výnimočnosti a bude mať silu dosiahnuť vrcholu. “ Galton bol polovičným bratrancom Charlesa Darwina (mali spoločného starého otca, Erasma Darwina). V práci Galtona je dôležitý pojem eugenika. Eugenika je teda veda o vylepšovaní rasy. Teda podľa Galtona, spoločnosť by si polepšila, keby uprednostňovala plodenie nadradených ľudí.
Galtonovým nasledovníkom bol James McKeen Cattel (1860- 1944). Na začiatku spolupracoval s Wundtom v jeho psychologickom laboratóriu v Lipsku, kde sa uskutočňovalo meranie reakčných časov, dôb vnímania a iných veličín. Po stretnutí s Galtonom sa však Cattel nadchol pre meranie individuálnych rozdielov v inteligencii.Veľký záujem v tej dobe v oblasti merania a skúmania mozgov mal profesor klinickej chirurgie Paul Broca. Bol presvedčený o vzťahu medzi inteligenciou a veľkosťou mozgu. Broca sa domnieval, že ženy a iné rasy nemajú až taký veľký mozog ako muži. Pričom on bol Francúz. Bohužiaľ, aj v dnešnej dobe by si isto našiel fanúšikov takejto teórie. Nielenže staval ženy nižšie, ale jeho názory pôsobia dosť rasisticky. Jediné, čo jeho názory odlišuje od rasizmu je, že ich ospravedlňuje, že za to nemôžu, a že na vine je príroda. Keď meral hlavy, používal metódu, pre ktorú nepoznáme názov, ale môžeme to nazvať metóda váženia mozgu hneď po vytiahnutí z hlavy. Broca predpokladal, že muži majú väčšie hlavy, teda tým pádom predpokladal, že budú mať väčšie aj mozgy. Ešte by som mala podotknúť, že muži, ktorí boli chudobní, alebo trestne stíhaní zaradil medzi nižšie vrstvy, kde boli i ženy a iné rasy. Jeho zistenia mali potvrdiť, že postupne dochádza k zväčšeniu veľkosti mozgu európskej civilizácie od stredoveku až po modernú dobu zásluhou pokroku. Avšak zistil, že jeho hypotézy sa až tak nepotvrdzujú, hoci v mnohých prípadoch mali géniovia jeho doby ťažké mozgy 1300-1400 gramov. Naopak, jeho teóriu mu nepotvrdil dobový génius Anatole France, pretože jeho mozog mal len malú váhu a to 1017 gramov. No, a úplný chaos v jeho záveroch vypukol, keď začal merať mozgy zločincov. No i tu našiel cestu, ako jeho teóriu potvrdiť a vysvetlil veľkú veľkosť mozgu tým, že po obesení zločinca sa mozog zväčší v dôsledku odtoku.
Ale až Alfréd Binet (1857 –1911), francúzsky psychológ, začal s meraním inteligencie a vytváraním testov, ktoré sa používajú do dnes, ale samozrejme prešli revíziami. Binet počas svojho života rád pozoroval svoje dve malé dcérky a skúmal ich myšlienkové procesy. Toto bol prvý krok v jeho neskoršej práci.Prvé kroky pri meraní inteligencie u neho však začali presvedčením, že inteligencia súvisí s veľkosťou mozgu, a tak nadviazal na prácu Bocka a tvrdil, že inteligencia môže byť zmeraná kraniometriou, čo bola metóda, ktorá merala veľkosť hlavy. Po uskutočnení množstva pokusov na univerzitných študentoch však zistil, že veľkosť hlavy s intelektom nijako nesúvisí, a tak toto svoje presvedčenie našťastie opustil a aj vďaka tomu, že si vedel priznať, že jeho predpoklady neboli správne, na rozdiel od Bocka, mohol isť ďalej a vytvoriť prvý IQ test. Potom začal spolu so svojimi žiakmi vykonávať na parížskych študentoch sériu testov (pamäťové testy, testy na dokončenie viet a pod.). Binet si uvedomoval, že pomocou série takýchto testov by bolo možné merať inteligenciu – nevedel však, ako dané výsledky vyhodnotiť.
V roku 1881 bol vo Francúzsku vydaný zákon, ktorý nariaďoval povinnú školskú dochádzku. Vtedy sa začali objavovať problémy s deťmi, ktoré neboli schopné zvládnuť štandardnú prácu v triede. A tak vznikol prvý IQ test na požiadanie francúzskej vlády. Ministerstvo vytvorilo v roku 1904 komisiu, ktorá mala preskúmať problém detí v školách a vytvoriť test, ktorý by problém vyriešil. Vtedy Binet a jeho kolega Theodor Simon začali kombinovať staršie testy s novými. V týchto testoch sa skúmali veci ako napr. koordinácia medzi očami a mozgom, schopnosť posúdiť dĺžku dvoch čiar či opakovať 3 čísla. Z toho im vznikla škála, ktorú pomenovali ako škála na meranie inteligencie. No nebol to ešte test inteligencie, pretože výsledky sa nedali číselne vyhodnotiť. Vyznačovala sa radou testov s rôznou obtiažnosťou, začínajúcou od najnižšej intelektovej úrovne a končí v priemere na normálnej inteligencii. Každá skupina testov odpovedala inému stupňu inteligencie. Všimli si, že u týchto testov každé priemerné dieťa určitého veku dosahuje na škále takú úroveň, ktorá je pre tento vek príznačná. Po porovnaní výsledkov Binet so Simonom usúdili, že inteligencia detí, ktoré neurobili test tak dobre, nie je iného typu ako u „normálnych“ detí, len sa pomalšie vyvíja – teda tieto deti reagovali ako normálne deti o niekoľko rokov mladšie. Inteligencia sa teda dala merať porovnaním inteligencie daného dieťaťa s porovnaním priemernej inteligencie detí daného veku. To bolo prvýkrát, čo boli psychológovia schopní zistiť, o koľko je duševný vývoj pozadu oproti normálnemu.
Binet a Simon spoločne definovali tri stupne duševnej zaostalosti. Imbecilita pod 69, čo je mentálny vek na úrovni dvojročného dieťaťa, imbecilita 70 – 79, čo je mentálny vek medzi dvomi až siedmimi rokmi, debilita 80-89, nad sedem rokov. Hoci takéto hodnotenie znamenalo revolúciu v diferenciálnej psychológii, jeho nedostatok bol, že sa nepočítalo s tým, že sa aj mentálne zaostalé deti neustále mentálne vyvíjajú, hoci pomalšie. V roku 1905 teda vznikol prvý inteligenčný test „ Binet - Simon Test“. Po publikácií svojich výsledkov vzali Binet a Simon do úvahy aj nedostatky svojej škály a škálu v rokoch 1908 a 1911 prepracovali. Testy z roku 1911 boli prvými normovanými testami inteligencie. Taktiež sa prvýkrát objavilo rozdelenie inteligencie na stupne a boli zadefinované hlavne spodné hranice IQ. Boli to však pevne stanovené mentálne roky, zatiaľ čo inteligencia aj u mentálne zaostalých detí sa naďalej vyvíja. ( ...celé to poznávanie inteligencie a jej merania našťastie pokračovalo... ale to nabudúce.. )
