Augustínu začína svoju duchovnú hostinu na svoje narodeniny,najprv ozrejmením, že človek sa skladá, zo svojej živej a neživej zložky.Teda z tela a z duše. Debatu o blaženosti začína otázkou,kto je blažený? Blažený je ten, ktorý túži po dobrom a má to, lebo ten, čotúži po zle je biedny, aj keď ho dostane. Teda sme blažení ak dosiahneme dobro,po ktorom túžime, na to však musíme vedieť rozlíšiť, čo je dobro a čo zlo,aby sme vedeli ,čo máme chcieť k dosiahnutiu svojej blaženosti. Niektorísú zmätení a túžia iba po hmotných statkov, a keď ich dosiahnu súšťastní, no nie sú blažení, pretože ten čo dosiahne úspech chce ďalšía ten, čo dosiahne peniaze a moc alebo uznanie, chce ho mať viac.
Ich nenásytnosť, ich postupne zbavuje šťastia, z prvéhoúspechu, lebo im už nestačí a túžia po ďalšom. Nikto nemôže dosiahnuťvšetko bohatstvo svet, preto nikto kto túži predovšetkým po bohatstve nebudenakoniec ani šťastný ani blažený. Jeho materiálne bohatstvo je veľmi krehkéa preto sa bojí hrozby, že hop stratí a ten, čo sa bojí nemôže byťblažený, preto ho robí biednym aj to, čo stále potrebuje. Človeka robí blaženýmumiernenosť ducha, ak sa neženie len za materiálnymi cieľmi, ale dosiahneurčitú hranicu, ktorá mu stačí, značí to, že ma umierneného ducha a ďalejho zaujíma niečo, čo je trvalé, čo ani vojny alebo prírodné živly nezničia.
Boh Je večný a stále trvajúci. Ten, kto má Boha jeblažený, podľa Augustínových hostí Boha má ten, kto čistú dušu a snaží saBoha tešiť svojimi činmi, preto má Boha priaznivo nakloneného. Ten, čo robídobré skutky, i ten čo Boha hľadá a ho nenašiel, no blažený je ažten, kto Boha našiel a teší sa jeho priazni i za svoje dobré skutky.Ten, čo pácha zlo a hriechy nemá Boha priaznivo nakloneného, skôr naopak,odvracia sa od neho.
Každý, kto trpí nedostatkom, je biedny, čiže bieda jenedostatok. Blažený je ten, ktorý netrpínedostatkom. Ako nie je nič medzi živým a mŕtvym, nie nič medzi tým, ktorýmá dostatok a tým, ktorý ma nedostatok. Ľuda môžu byť teda len blaženíalebo biedni.
Blažený život život sa týka iba ducha, to znamená, žetelesný nedostatok neovplyvní blaženosť . Teda, ak duch netrpí nedostatkom, je blažený. A ten je dokonalý.
Augustinus spája múdrosť so statočnosťou a konštatuje,že trápenie a utrpenie je potrebné, aby sme sa mu vyhli, oddialili hoalebo sa ho zbavili. Hlúposť je teda prejavom biednosti, lebo statočný saniečoho nebojí. Blažený nie je sužovaný, ak ho postihne nešťastie, ak sa munevyhne, a môže, je to prejavom hlúposti.
Dokonca, aj keď je niekto múdry a uvedomuje si, akémateriálne pôžitky a statky mu prináležia, z jeho rozumovejvyspelosti vyplýva jeho strach, zo straty týchto statkov. Takýto človek, aj keďnemal nedostatok, bol biedny. Teda nie každý biedny má nedostatok. Biednosť v tomtoprípade nepramenila z nedostatku, ale z nedostatku horšieho –nedostatku múdrosti (nie rozumovej vyspelosti).
Komu nechýba múdrosť, tomu nechýba nič iné.
Sv. Augustína som si vybrala, pretože je názornýmreprezentantom klasického pohľadu patristiky vyznačujúceho sa asketickýmprístupom k vonkajšiemu svetu, založenému na vnútornej blaženostia duševných cnostiach. Analyzovaný príspevok sa vyznačuje výstižnou charakteristikouzákladných čŕt Augustínovho nazerania na dušu.
