Dialóg Sokrata a jeho žiakov Kebesa a Simmia:
Nesmrteľnosť duše
V prvej časti Sokrates vysvetľuje Kebesovi čo znamená protiklad, najprv ujednoduchších príkladov. Napríklad číslo tri, keďže je nepárne, nikdy neprijmeideu svojho protikladu, teda, nikdy nebude párne. Z toho ďalej Sokratesusudzuje, že vec, vo filozofickom ponímaní, nikdy neprijme ani protiklad toho,čo sama prináša, to znamená, keď trojka so sebou prináša nepárnosť, nikdyneprijme párnosť za svoju ideu, teda, nikdy sa s ňou nestotožní. ĎalejSokrates nabáda Kebesa, aby mu v duchu týchto myšlienok odpovedal na ďalšieotázky, Z nich najdôležitejšia je: "čo musí vniknúť do tela, ak má byťživé?" "Duša." takže, ak duša vojde do tela, telo ožije. Užto nebude iba mŕtvy, neživý objekt, alebo predmet,ale stane sa z neho živé,mysliace indivídum. No keďže všetko má svoj protiklad, aj duša, prinášajúcživot,má protiklad v smrti, teda duša nikdy neprijme protiklad toho, čo samaprináša, nikdy neprijíme smrť za svoju ideu. Týmto Sokrates dokázal nesmrteľnosťduše.
Nezničiteľnosť duše
Úvahu o nezničiteľnosti duše Sokrates začína hypoteticky. Pripúšťa rôznym veciam nezničiteľnosť, a ďalej skúma, čo sa s nimi stane, ak sa k nimpriblíži ich protiklad. Ak by bol sneh nezničiteľný, tak aj v prípade, žeby sak nemu priblížil oheň, sneh by nemohol zostať v neporušenej podobe, aniprijímať teplotu ohňa, ale musel by neporušený ustúpiť ohňu. Teda ak je aj dušanesmrteľná a nezničiteľná, nemôže zahynúť, keď k nej príde smrť. Preto sa smrtinemusíme báť, pretože, prakticky sa s ňou nikdy nestretneme. Ale proti tomuto bymohol niekto namietať, že nepárne zanikne po príchode párneho a zaujme jeho miesto,pretože nepárne nie je nezničiteľné. Takto by sme dokázali, že popríchode párneho, nepárne odchádza preč. Kebes uznáva Sokratovhypotetický dôkaz, a uznáva, že duša je nielen nesmrteľná ale aj nezničiteľná.Simmias síce uznáva, že po týchto úvahách sa zdá byť všetko vysvetlené, ale ajtak ho niečo vnútri núti pochybovať a nedôverovať. Sokrates mu dáva za pravdu,a pobáda svojich žiakov ďalej skúmať problém, až pokiaľ je to v ich silách. Keďsa to vyjasní, už nebudú musieť nič hľadať.
Starostlivosť o dušu
Sokrates pridáva ďalšiu úvahu: "akje duša nesmrteľná, potrebuje starostlivosť, a to nie len na tento čas, ktorémuhovoríme život, ale na všetok čas, a ak ju človek zanedbá, ukázalo by sa zrejmehrozné nebezpečenstvo" O dušu sa musíme starať už počas nášhoživota, pretože, ak je nesmrteľná, smrť nebude pre zlú dušu vykúpením. Ak bybol niekto za života, zlý, ničomný, a duša by nebola nesmrteľná, nebol bypotrestaný. Preto by bolo zrejme jedno, kto sa za života správal dobrea kto nie, keby nebol na onom svete súd, ktorý by zlé duš trestala dobré odmeňoval. Duša si do večnosti berie so sebou svoje vzdelaniea výchovu a to bude mať pre dušu najväčší osoh, alebo škodu. Cesta nadruhý svet nie je iba jedna a nie je jednoduchá, má veľa odbočiek, pretokaždá duša dostane sprievodcu, ducha, ktorý ju odvedie na určené miesto, kdeprebehne súd. Ak bola duša nečistá vzpiera sa a jej duch ju ibas námahou a násilím odvádza na určené miesto. Ak za života spáchalaveľa vrážd alebo iných zločinov, všetci sa od nej odvracajú a nikto nechcebyť jej spoločníkom ani sprievodcom, a tak sama bezradná blúdi, nonakoniec nájde príbytok, ktorý jej bol určený. Duša ktorá prežila svoj životčisto a usporiadane dostane za sprievodcov bohov
