Prekliati skúsenosŤou,
topíme sa v apriórnych úsudkoch,
teórie, ktoré sú zbytočné,
technické zbytočnosti uznávané spoločnosťou,
na zápis náročné.
Bolí ma hlava, z opojenenia týmito klasickými knihami,
klasickým vzdelaním,
bez vlastného úsudku,
sme len poddaní,
vlastnému rozsudku,
na pospas vydaní,
blahosklonnej viere,
v lepšie zajtrajšky,
a v slzách zapíjame dnešok.
Bez kamarátov je život osamelý,
sám ako prst, ktorý stratil svojich druhov vo vojne,
prečo je účtovníctvo podvojné?
veď žijeme len raz,
neplatíme nájomné,
a na chrbty nám sadá mráz,
aké dojemné, pod mostami,
ktoré nepoznajú svojich nájomníkov,
derieme sa za úspechom a s pýchou,
prečo nemôžeme žit pokojné životy,
veľa roboty,
anglosaských stereotypov,
v zajatí práznoty sa mordujeme s dýkou,
Nikdy som nemala rada povrchné reči,
ale teóriu hier, klebety, úprimnosť pier,
neplechy z detstva,
bez spomienok,
radosti, života
a empirickej filozofie.
