Pre plukovníka Martina Tejgiho, riaditeľa Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Michalovciach, boli správy o vojne na Ukrajine šokom. On a jeho tím však museli rýchlo reagovať, aby pomohli ľuďom, ktorí to najviac potrebovali.
"Moje prvé myšlienky okamžite smerovali k mojej rodine a priateľom. Premýšľal som, čo by som robil, keby som bol v tejto situácii," hovorí plukovník Tejgi, spomínajúc na svoju reakciu na správu, že 24. februára 2022 vypukla na Ukrajine vojna. "Samozrejme, videli sme nejaké signály, ale až do poslednej chvíle som neveril, že sa to naozaj stane."
Od tej chvíle na seba prevzali hasičské jednotky v Michalovciach ďalšie úlohy a povinnosti.
"Museli sme začať od nuly, pretože Ministerstvo vnútra rozhodlo, že hasiči budú koordinovať humanitárne akcie na hraniciach." Museli sa naučiť, ako sa pohybovať v pre nich dovtedy neprebádaných vodách. Denne zabezpečovali prepravu tisícov odídencov (najmä vystrašených detí) do bezpečia, zabezpečovali im jedlo a prikrývky, poskytovali potrebné informácie a koordinovali ďalšie aktivity a tímy.
Nadčasy strávené na hraniciach išli u mnohých hasičov často na úkor ich bežných povinností. Ako uvádza plukovník Tejgi, byť svedkom utrpenia tisícov ľudí, ktorí každý deň prekračovali hranice, si v tíme vyžiadalo emocionálnu daň. "Pracujem v zbore už 32 rokov a nikdy som nevidel také extrémne vyčerpanie. Nebol čas na prípravu, museli sme riešiť veci za pochodu. Pre mňa a mojich kolegov to znamenalo viac ako 4 000 hodín nadčasov za posledný rok," dodáva.
Okrem toho hasičov dojali tragické príbehy odídencov. "Naše uši si vypočuli veľa príbehov ľudí, ktorí prišli o svoje rodiny a deti, a tie sa počúvajú ťažko. Musí to byť strašné, stratiť domov a najbližších priateľov." Napriek tomu, ako uzatvára plukovník, hasiči sa rodia s potrebou pomáhať druhým. "Chceli sme to každému odídencovi čo najviac uľahčiť. Snažili sme sa, aby sa ľudia cítili bezpečne. Dôležité bol vypočuť si ich a zistiť, čo potrebujú."
"Vojna spôsobila, že niektoré deti sa báli uniforiem," pokračuje, "takže sme mali pôsobiť čo najdiskrétnejšie." Plukovník Tejgi je vďačný za podporu aj dobrovoľníkom, ktorí niekedy pracovali na hraniciach nepretržite 24 hodín.
Keďže vojna naďalej trvá, odídenci stále prechádzajú cez slovensko-ukrajinskú hranicu. Napriek vyčerpaniu zostáva plukovník Tejgi plný nádeje a odhodlania naďalej plniť svoju úlohu. "To, čo nás motivuje pokračovať, je nádej, ktorú vidíme v očiach detí a ostatných odídencov" hovorí. "Viem, že keby sme boli v tejto situácii, ľudia na druhej strane hranice by nám pomohli rovnako, ako my pomáhame im."
