Od druhej svetovej vojny ešte nikdy nepotrebovalo humanitárnu pomoc toľko detí, ako práve teraz. V súčasnosti až každé šieste dieťa trpí vojnou alebo konfliktom.
V Sýrii zúri vojna už dlhých 12 rokov. Konflikt, ktorý prvýkrát vypukol 15. marca 2011, spôsobil jednu z najzložitejších humanitárnych situácií na svete. Sýrske deti, ktoré ešte nedovŕšili dvanásť rokov, zatiaľ nemali šancu zažiť normálny život. Nepoznajú nič iné ako vojnu a konflikt.
Ich situácia je kritická. Čelia zhoršujúcej sa hospodárskej kríze, pokračujúcim lokálnym bojom, masovému vysídľovaniu a zničenej verejnej infraštruktúre. Akútnym problémom je potravinová neistota v krajine, závislosť od nespoľahlivých a alternatívnych zdrojov vody a obavy o bezpečnosť. Mnoho detí predčasne ukončilo školskú dochádzku. Okrem toho bola 10. septembra 2022 vyhlásená epidémia cholery, ktorá sa rýchlo rozšírila po celej krajine, pričom obzvlášť zraniteľné sú deti.
Aby toho nebolo málo, Sýriu postihli v tomto roku tri zemetrasenia - prvé s magnitúdou 7,7, nasledované ďalšími dvomi s magnitúdou 7,6 a 6,4. O život pri nich prišli desaťtisíce ľudí. Prírodná katastrofa zasiahla až 3,7 milióna detí, ktoré teraz naliehavo potrebujú vodu, prístrešie, potraviny a núdzovú lekársku a psychosociálnu pomoc.
Tímy UNICEF pôsobia v Sýrii a v celom regióne od začiatku vojny a dňom i nocou sa snažia chrániť deti a poskytovať im bezpečie. Starajú sa o ich zdravie a vzdelávanie a dodávajú im život zachraňujúce zásoby.
Tu sú tváre 12 detí, ktoré celý život prežívajú vojnu.
MUSA (6)
Po ničivých zemetraseniach stojí šesťročný Musa v poškodenej obývačke domu svojej rodiny v Sýrii. Počas zemetrasenia sa naňho zrútila stena, v dôsledku čoho utrpel zranenia. Rodina musela utiecť a hľadať útočisko v neďalekom provizórnom stane.
Musa si spomína na moment nárazu: "Prišla za mnou mama a povedala mi: 'Zobuď sa! Je tu zemetrasenie!' Vyšiel som von a niečo na mňa spadlo."
Napriek spúšti okolo seba sa chlapec usmieva a nevzdáva sa nádeje na lepšiu budúcnosť.
REEM (11)
Jedenásťročná Reem vo svojom dome na vidieku v Damasku ukazuje na miesto v kuchyni, kde jej matka Zahira nakreslila značky na meranie jej výšky a rastu.
"Žiť uprostred trosiek je ťažké, ale počas zimy je to ešte horšie," povedala Zahira. "Väčšinu času sme s manželom trávili tým, že sme sa snažili zabrániť zatekaniu dažďovej vody," dodala.
Reem a jej rodina boli nútení opustiť svoj domov v roku 2011, keď sa konflikt vystupňoval. Domov sa im podarilo vrátiť až v roku 2018.
Počas rokov vysídlenia sa Zahira a jej manžel Ismail snažili vyžiť. Po návrate domov Reem a jej trom sestrám diagnostikovali malabsorpciu, teda ťažkosti s trávením alebo vstrebávaním živín z potravy. Z príspevku na zimu, ktorý im poskytol UNICEF, rodina nakúpila potraviny, aby sa mohla zdravo stravovať.
DIAA (10)
"Teraz chodím hrať futbal, čo je oveľa lepšie ako zbierať vodu," hovorí Diaa.
10-ročný chlapec žije od svojich štyroch rokov v utečeneckom tábore Za'atari - najväčšom sýrskom utečeneckom tábore na svete - spolu so svojou babičkou. Od príchodu rodiny v roku 2012 sa situácia v oblasti vody a hygieny výrazne zlepšila.
Pred vybudovaním novej vodovodnej siete bol Diaa zodpovedný za nosenie vody zo spoločných vodovodných kohútikov. "Mali sme kanistre a vedrá a chodili sme ich napĺňať. Trvalo nám hodinu, kým sme vodu doniesli až domov," hovorí Diaa.
Teraz si matky môžu otvoriť kohútik a naplniť kanvicu a deti namiesto čakania na vodu hrajú futbal na bezpečných uliciach. "Teraz však nemáme žiadne starosti. Sedíme a voda k nám príde sama!" hovorí Diaa.
TALA (4)
V dôsledku ničivých zemetrasení, ktoré zasiahli Sýriu a Turecko, žijú deti ako štvorročná Tala a ich rodiny v mimoriadne ťažkých podmienkach.
"Spala som v aute! Bála som sa, pretože budova mohla spadnúť. Chcem odísť do krajiny, kde nie sú žiadne zemetrasenia. Alebo aspoň žiť v lepšej budove. V takej, ktorá nespadne," hovorí.
SOMAR (8)
Somar, ktorý sa narodil tesne pred vojnou v Sýrii, má Downov syndróm.
"V bojoch som prišla o manžela," hovorí jeho matka Hind. "Potom sme boli nútení utiecť z nášho domova a finančné bremeno stále narastalo, ale ja som sa stále snažila vyplniť medzeru, ktorá vznikla smrťou ich otca, a poskytnúť Somarovi a jeho sestre Rawad normálny život."
Napriek ťažkostiam Somar sníva o tom, že sa stane huslistom. Hind využíva mesačnú peňažnú pomoc od UNICEF na hodiny plávania a huslí, aby Somarovi pomohla vyjadriť sa a rozvíjať jeho talent.
"Napriek všetkému, čím si prešiel, je to teraz šťastné dieťa," hovorí Hind.
NI´MAT (9)
"V škole som prvýkrát," hovorí Ni'mat, ktorá žije v provizórnom tábore na vidieku v Damasku. Spolu s rodinou bola už trikrát vysídlená.
"Predtým, ako sme sem prišli, sme trávili všetok čas doma, pomáhali sme mame a napúšťali vodu zo studne. Tiež sme piekli chlieb a pomáhali mame variť na dreve v stane."
Chodiť do školy, študovať alebo hrať sa je pre deti, ktoré zažili konflikt, privilégiom, ktoré si mnohé nemôžu dovoliť.
To sa týka aj Ni'mat. Do začiatku roka 2017 bolo okrem nej v tábore ďalších asi 100 takýchto detí. V reakcii na to skupina miestnych dobrovoľníkov zriadila stan pre približne 30 detí rôznych vekových skupín, aby mohli získať základné vzdelanie.
V roku 2022 UNICEF podporil 1,6 milióna detí, ktoré mali možnosť vzdelávať sa vo formálnom a neformálnom prostredí. Šanca učiť sa im poskytuje svetlo nádeje uprostred vysídlenia a neistoty.
KARAM a MOHAMED (7)
Dvaja sedemroční kamaráti sa počas hodiny arabčiny v nedávno obnovenej škole na vidieku v Damasku rozprávajú o tom, čo sa učia.
"Dnes sa učíme písmeno B a ja súťažím s Mohamedom. Jeho písmo je krajšie a je to môj najlepší kamarát," hovorí Karam.
Ich škola bola v dôsledku konfliktu vážne poškodená a v roku 2012 ju museli zatvoriť. Keď sa ľudia začali vracať do oblasti, ďalšie dve funkčné školy boli preťažené obrovským počtom žiakov a obmedzenými vyučovacími kapacitami a infraštruktúrou.
V roku 2021 UNICEF podporil obnovu školy, a tá v roku 2022 opäť otvorila svoje brány.
AZZAM (12)
Dvanásťročný Azzam prvýkrát v živote drží fotoaparát. Svojej sestre Sidre ukazuje fotografie od fotografa.
Azzam mal päť rokov, keď na dom, v ktorom býval, dopadol granát. Jeho malá sestra zahynula, otec bol ťažko zranený a Azzam prišiel o nohu. Musel podstúpiť niekoľko operácií a dlho sa necítil bezpečne. Plakal, keď videl kvapku krvi alebo počul hlasný zvuk.
Azzamovi rodičia zapísali svoje deti do školy, aby jemu a jeho súrodencom pomohli získať pocit normálnosti.
Azzam mal problémy s každodennou chôdzou do školy. Vlastnoručne vyrobené drevené palice, ktoré používal namiesto skutočných barlí, mu neboli dobrou oporou. Preto zo školy odišiel. Po návšteve základnej školy podporujúcej inkluzívne vzdelávanie, ktorú zrekonštruoval a zariadil UNICEF, sa veci začali pre Azzama zlepšovať. On a jeho sestry Sidra a Nour odvtedy nevynechali ani jeden deň v škole.
MARIAM (4)
Sýrske rodiny už viackrát čelili mrazivým zimám. Boli vysídlené z domovov a často mali len chatrný stan, ktorý ich chránil pred búrkami, snehom a záplavami.
UNICEF každoročne distribuuje deťom sýrskych utečencov súpravy teplého zimného oblečenia na ochranu pred chladom, zatiaľ čo peňažná pomoc poskytuje záchrannú sieť pre rodiny, ktoré sa denne snažia prežiť.
Mariam žije v neformálnej stanovej osade v Jordánsku a teší sa z nového svetra, nohavíc, čiapky a topánok. "Nové oblečenie sa mi páči. Je teplé," hovorí.
"Táto pomoc je pre nás psychologicky dôležitejšia ako samotné fyzické veci. To, že na nás ľudia myslia, že sa o nás starajú - to znamená všetko," vysvetľuje Zaid, otec dievčatka.
JUMAA (12)
Dvanásťročný chlapec stojí v stodole s ovcami pred rodinným domom vo východnej časti vidieckeho Aleppa.
"Zbieral som s rodinou hľuzovky, keď som stúpil na mínu," spomína na čas, keď prišiel o nohu.
Jumaaovu dedinu navštívil mobilný tím podporovaný UNICEF-om. Poskytol bezpečný priestor a vzdelávacie a zábavné aktivity, aby mohli deti a dospievajúci v dedine rozvíjať svoje zručnosti pri riešení problémov, zvládaní emócií a vytváraní a udržiavaní vzťahov. Jumaa sa tiež začal trikrát týždenne zúčastňovať na aktivitách organizovaných tímom, pretože túži nájsť si kamarátov.
SARA (10)
"Neznášam byť chorá, chcem sa stále hrať. Vakcínu som si dala hneď, ako som sa o nej dozvedela, a pani, ktorá mi ju dala, bola veľmi milá!" hovorí desaťročná Sara.
Saru zaočkoval proti cholere mobilný tím ministerstva zdravotníctva podporovaný UNICEF-om na juhu vidieka v Aleppe.
Od 10. septembra 2023, keď ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo epidémiu cholery, boli nahlásené desaťtisíce prípadov podozrenia na akútnu vodnatú hnačku (AWD), pričom medzi najviac postihnuté oblasti patrí Aleppo na severozápade Sýrie.
UNICEF podporil úsilie ministerstva zdravotníctva (MZ) o obmedzenie šírenia choroby poskytnutím dvoch miliónov dávok vakcín a spustením kampane očkovania proti cholere s podporou UNICEF a WHO.
AREF (12)
Dvanásťročný Aref pije vodu pred svojím domom v Aleppe. Konflikt v Sýrii poškodil takmer dve tretiny úpravní vody, polovicu čerpacích staníc a tretinu vodárenských veží.
Takmer polovica ľudí sa spolieha na alternatívne a často nebezpečné zdroje vody, aby uspokojili alebo doplnili svoje potreby vody, a najmenej 70 % vypúšťaných odpadových vôd nie je čistených.
V Arefovej štvrti pitná voda unikala z hlavného podzemného potrubia, čo spôsobovalo nízky tlak v potrubí. Voda tiekla len s prestávkami a často až po polnoci. Nedostala sa ani do väčšiny domov.
V rámci iniciatívy WASH financovanej UNICEF-om obnovil UNICEF hlavnú vodovodnú sieť v Arefovej štvrti. Toto zlepšenie spolu s obnovou sedimentačných nádrží v neďalekej úpravni vody zvýšilo množstvo vody čerpanej do komunít a sprístupnilo bezpečnú pitnú vodu pre viac rodín.
Program SVETOVÝ RODIČ UNICEF pomáha všade tam, kde sa deti ocitnú v núdzi. Tým, že sa stanete členmi našej veľkej rodiny, pomôžete zlepšiť svet detí ešte DNES.
ĎAKUJEME.
