Milióny detí na celom svete nemajú prístup ku vzdelaniu kvôli chudobe, konfliktu či pandémii COVID-19. Bez kvalitného vzdelania budú tieto deti musieť čeliť ešte väčším prekážkam pri hľadaní si zamestnania neskôr v živote.
Všetky deti majú právo na vzdelanie a teda aj možnosť chodiť do školy, kde im to bude umožnené. Či už v triede alebo doma, predstavujeme Vám troch učiteľov, ktorí sa usilujú vzdelávať každé dieťa bez ohľadu na to, kde sa nachádza.
Aj napriek diaľke
S východom slnka nad Prey Veng v Kambodži Seng prichádza do komunitného predškolského zariadenie s vozíkom plným detí. Pracuje tu už 15 rokov.
Veľká časť študentov a učiteľov býva aj 3 kilometre ďaleko, čo je veľká vzdialenosť pre malé nožičky. Pred pár rokmi si Seng uvedomila, že väčšina rodičov nie je schopná odviezť svoje deti do škôlky, a tak ich začala rozvážať sama na požičanom vozíku pripevnenom k svojej motorke.
Seng ich vyzdvihuje skoro ráno a priváža po vyučovaní.
“Očakávala som, že počet detí sa zníži, keď niektoré začnú navštevovať základnú školu, ale ich počet naďalej narastal.”
Z 30 detí v triede sú 4 postihnuté. Seng sa aj preto zúčastnila školenia, ktoré bolo zamerané na inkluzívne vzdelávanie, realizované vládou Kambodže a financované organizáciou UNICEF. Cieľom tohto školenia bolo najmä vyškoliť učiteľov v konkrétnych zručnostiach potrebných na dosiahnutie kvalitnej a efektívnej výučby detí so zdravotným postihnutím.
5-ročný Chhun je už dva roky jedným zo žiakov, ktorí sú súčasťou triedy Seng. Narodil sa predčasne a v dôsledku toho trpí viacerými vrodenými chorobami.
“Najprv nedokázal udržať ani pero,” vraví Seng. “Často býval chorý a chýbal približne 4-5 krát do mesiaca.” Ale vďaka Senginej odhodlanosti sa Chhun zlepšuje každým dňom a bude pripravený včas nastúpiť do prvej triedy .
Premiestnila som triedu k sebe domov
Keď deti v Najeebinej rodine nemohli ísť do školských tried, Najeeba sa rozhodla priniesť triedu a výučbu k nim. “Rozhodla som sa, že ich budem učiť sama, a to doma,” vraví.
Ako milióny žiakov na celom svete svete, Najeeba nemala možnosť ukončiť svoje štúdium v škole kvôli pandémii COVID-19. “Najviac ma trápilo práve to, že pandémia narušila vzdelanie detí,” tvrdí Najeeba, 19-ročné dievča z najväčšej provincie Pakistanu, Balochistan.
"Chcela som, aby sa vzdelávalo každé dieťa v mojej rodine, ale… nesmeli pritom vychádzať z domu."
Najeeba bola dobrovoľníčkou pre školu Mera Ghar Mera, čo v preklade znamená “Môj domov, moja škola.” Je to iniciatíva podporovaná UNICEF ako aj oddelením pre stredoškolské vzdelanie v Balochistane (Balochistan Secondary Education Department). Cieľom je pomôcť zabezpečiť prístup deťom ku vzdelaniu aj napriek pandemii COVID-19 a s ňou spojeným obmedzeným pohybom.
Najeeba premenila jednu z izieb u nich v dome na školskú učebňu, kde učí svojich žiakov predmety ako sú angličtina, matematika či prírodné vedy. Podporu môže vždy nájsť cez WhatsApp skupiny, ku ktorým má prístup, a ktoré poskytujú poradenstvo o vzdelávaní v domácom prostredí.
Najeeba tiež učí svojich študentov ako sa chrániť pred COVID-19, vysvetľuje im dôležitost umývania rúk či udržiavania fyzických odstupov.
8-ročná Miriam patrí k deťom, ktorým vytvorené triedy prinášajú veľký prospech. “Cítim sa ako v škole,” tvrdí Miriam. “V škole, je tak veľa žiakov, že je to pre mňa niekedy náročné získať si pozornosť učiteľov. Tu je to jednoduché, kedže sme tu iba piati.”
Nechcel som, aby deti museli chodiť niekoľko kilometrov pešo do školy
V jednej z izolovaných častí Východného Timoru si školský koordinátor Nicolau zvolil za životný cieľ priniesť kvalitné vzdelanie niektorým z najťažšie dosiahnuteľných detí v krajine.
Prekážky na ceste ku vzdelaniu, ktorým musia deti v jeho krajine čeliť, nie sú Nicolauovi cudzie. Už v mladosti to zažil na vlastnej koži, keď počas jeho štúdia v hlavnom meste prepukol násilný konflikt. Keďže si jeho rodičia nemohli dovoliť ďalšie výdavky, musel sa vrátiť do rodnej dediny a ukončiť svoje štúdium.
“V tej dobe mala komunita veľmi starú školu a bolo tam viacero 17-ročných detí, ktorí chodili do prvého ročníka,” tvrdí Nicolau.
“Ostatní museli cestovať veľké vzdialenosti každý deň, aby sa mohli vzdelávať v susednej dedine. Vidiac túto situáciu, vedel som, že chcem urobiť zmenu.”
A tak Nicolau zhromaždil miestnych rodičov a úradníkov a podelil sa o svoju víziu, ako by sa mohlo stať kvalitné vzdelávanie realitou aj pre ich dedinu.
“Rodičom chýbali vedomosti. Nevideli význam vo vzdelávaní pre svoje deti,” hovorí Nicolau. “Mladé dievčatá sa vydávali; ostatní sa zapájali do násilných akcií v okolí. Chcel som to zmeniť.”
Stretnutie prebehlo úspešne. Prezident združenia rodičov a učiteľov daroval Nicolauovi pozemok, na ktorom dnes škola sídli.
Počas posledných 13 rokov mohol Nicolau ako koordinátor školy pozorovať, ako sa škola zlepšuje a rozrastá. Nicolau tvrdí, že žiaci sú teraz oveľa šťastnejší a spokojnejší.
“Majú prístup ku vzdelaniu a vedomostiam, ktoré potrebujú nadobudnúť. Už nemusia chodiť kilometre po vodu a ich učitelia sú schopní poskytnúť im kvalitné vzdelanie,” podotýka Nicolau.
“Mojou najväčšou túžbou do budúcnosti je, aby sa životy týchto detí zmenili k lepšiemu. Chcem tu zostať a pokračovať vo výučbe, pretože chcem, aby sa to tu naďalej rozvíjalo ešte viac.”
Darujte dar vzdelania
