Duševné zdravie je náš emocionálny, psychologický a sociálny blahobyt. Ovplyvňuje ako myslíme, vnímame a konáme. Predurčuje to, ako zvládame stres, interakcie v rámci spoločnosti a ako robíme rozhodnutia, ktoré majú dopad na naše zdravie. Duševné zdravie je dôležité v každej životnej etape, od detstva, dospievania až do dospelosti. Mentálne zdravie sa pohybuje v spektre a ovplyvňuje nás rôznymi spôsobmi počas celého nášho života.
Duševné zdravie je celosvetovým problémom, no napriek tomu zostáva stigmatizované a nedostatočne financované takmer v každej krajine, bez ohľadu na to, či je bohatá alebo chudobná. Hoci by investície do duševného zdravia boli obrovským prínosom pre jednotlivcov, spoločnosť aj ekonomiku, krajiny minú v priemere iba 2 percentá zo svojich rozpočtov na zdravotníctvo, toto číslo klesá v krajinách s nízkym príjmom aj na menej ako 1%.
Až 20 % adolescentov na celom svete v súčasnosti prežíva diagnostikovateľné stavy duševného zdravia a na celom svete je samovražda treťou najčastejšou príčinou smrti medzi mladými ľuďmi vo veku 15 - 19 rokov.
Programy zamerané na upevňovanie a budovanie duševného zdravia pod patronátom UNICEF sa rozšírili z 67 krajín v roku 2019 na 116 krajín v roku 2020. Zameriavajú sa predovšetkým na komunitné politiky, posilnenie systému a programy a služby.
V Indii UNICEF podporil zavedenie školského zdravotného programu v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a starostlivosti o rodinu a rozvoj ľudských zdrojov. Toto začlenilo aspekty, ako je prevencia násilia, duševné zdravie a pohoda do učebných osnov, ktoré by sa mali podľa očakávania dostať ku 260 miliónom školákov.
V Južnom Sudáne, kde viacnásobné vysídlenie zničilo alebo narušilo tradičné komunitné podpory pre rodiny a opatrovateľov, UNICEF zaznamenal, že väčšinu rodín tvoria slobodné ženy, ktoré vychovávajú svoje biologické deti a starajú sa o iné. Zápasia s naplnením základných potrieb a s pretrvávajúcou neistotou, nepredvídateľnosťou konfliktov a neustálym strachom z útoku, rabovania, znásilnenia alebo okradnutia. UNICEF ich podporuje týždennými stretnutiami, ktoré im poskytujú bezpečný priestor na získanie informácií o tom, ako rozpoznať a podporovať deti v núdzi, zvládať stres a navzájom sa podporovať.
Tento rok v rámci Svetového dňa duševného zdravia UNICEF vyzýva národné vlády, aby poskytli väčšie investície a lepšiu dostupnosť prispôsobenej, holistickej a komunitnej podpore duševného zdravia a psychosociálnej podpory, najmä pre najzraniteľnejšie deti, dospievajúcich, rodičov a opatrovateľov. Konkrétne požadujeme:
- Navýšenie investícií do služieb v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory (angl. MHPSS) integrovaných do systémov zdravia, výživy, vzdelávania a ochrany detí a ďalších komunitných služieb a štruktúr, v ktorých majú deti, dospievajúci a rodiny prístup k službám.
- Navýšenie investícií do programov zameraných na rodinu pre pomoc s udržaním duševného zdravia a zabezpečenie psychosociálnej starostlivosti o deti a dospievajúcich prostredníctvom programov podpory rodičovstva, propagácie zdravých rodinných vzťahov a podpory pohody a duševného zdravia opatrovateľov.
- Navýšenie investícií pre školy a komunity s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky deti učili v bezpečnom, zaistenom prostredí s upokojujúcimi a podpornými vzťahmi s učiteľmi, a aby služby MHPSS boli k dispozícii tým deťom, ktoré to potrebujú.
Na podporu týchto konkrétnych investícií je nevyhnutné, aby vlády investovali aj do zhromažďovania údajov o duševnom zdraví, starostlivosti a financovaní, ktoré im pomôžu usmerniť strategické kroky a zlepšiť prístup k MHPSS pre všetky deti, dospievajúcich a opatrovateľov.
Musíme konať hneď
Súčasná pandémia COVID-19 poukázala na potrebu podpory duševného blaha a na rozsah a závažnosť celosvetového bremena, ktoré predstavujú problémy s duševným zdravím pre deti, rodičov a opatrovateľov. Pracovná sila v sociálnych službách pre obyvateľov je ešte vyťaženejšia a ľudia v zložitom rodinnom prostredí plnom násilia, zanedbávania a zneužívania sú odrezaní od vonkajšej podpory učiteľov a priateľov. Výsledkom karantény je taktiež zvýšená beztrestnosť páchateľov rodinného násilia a vývin ekonomického tlaku na zraniteľné rodiny.
Predchádzajúce humanitárne krízy už dávno preukázali dôležitosť duševného zdravia a psychosociálnej podpory v prípade núdze. Je pozitívne, že služby v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory sa v súčasnosti považujú za čoraz dôležitejšiu súčasť reakcie na COVID-19, keďže sú zamerané na zabezpečenie lepšieho rozvoja a prosperity komunít.
Teraz je čas, aby vlády prijali opatrenia na zabezpečenie prístupu k potrebným preventívnym opatreniam a službám pre generáciu detí, dospievajúcich, rodičov a opatrovateľov a podporu ich dlhodobého duševného zdravia a psychosociálneho blaha.
