Čo nám hovorí najnovšia správa UNICEF o psychickom zdraví detí a mladých ľudí

Daniel Delfin, 19, je študentom na technickej univerzite v Cebu, Filipíny. Až donedávna žil svoj pohodlný život a myslel si, že svet môžu zmeniť len superhrdinovia. Pandémia však narušila jeho bežný život a bol nútený ostať doma. Na internete náhodou natrafil na dobrovoľnícky program UNICEF Filipíny Iniciatíva mladí domáci hrdinovia. V rámci programu trénovaní asistenti poskytujú cez telefón priestor a podporu mladým ľuďom, ktorí sa potrebovali s niekým porozprávať o svojich pocitoch počas pandémie. Daniel neváhal a stal sa dobrovoľníkom Iniciatívy. Vďaka jeho odhodlaniu, súcitnému prístupu a dobrosrdečnej povahe sa Daniel stal jedným z najlepších, a dnes tvorí obsah na sociálne siete, kde povzbudzuje mladých ľudí, aby robili to, čo ich baví, aby bojovali za svoje sny a pomáhali svojim komunitám. (zdroj: UNICEF/UN0507849/Bael)

Podľa Správy o stave psychického zdravia detí 2021: Na čo myslím – propagácia, ochrana a starostlivosť o psychické zdravie detí – doposiaľ najrozsiahlejšieho dokumentu o stave psychického zdravia detí, mladých ľudí a osôb poskytujúcich starostlivosť v 21. storočí – už aj pred vypuknutím pandémie COVID-19 boli deti a mladí ľudia vystavení rizikám súvisiacim s psychickými ochoreniami bez výrazných investícií do ich riešenia.

Pandémia však predstavuje iba pomyselnú špičku ľadovca – ľadovca, ktorého existenciu sme ignorovali príliš dlho. Správa sa zameriava na riziká a ochranné faktory počas kritických životných okamihov a analyzuje spoločenské podmienky, ktoré vplývajú na psychické zdravie a pohodu detí a mladých ľudí.

Južný Sudán, Aweil: 13-ročný Martin /meno bolo zmenené/ čaká na súd v Prevenčnom centre pre ženy a mladistvých. Martina vychovával strýko, ktorý ho však vyhnal po tom, ako Martin omylom vysypal cirokovú múku, ktorú práve namleli. Martin sa ocitol na ulici. Na trhu ukradol v stánku niekoľko cibúľ, aby mal čo jesť, a keď utekal preč, nechtiac vrazil lakťom do tehotnej ženy. Tá začala kričať. Martin mohol utiecť, ale vrátil sa, aby zistil, či jej neublížil a či nepotrebuje pomoc. Pri tejto príležitosti ho chytili a odviedli do prevenčného centra. “Môj otec zomrel. Mama ma opustila a nechala u strýka, keď som bol malý, ani presne neviem kedy,” hovorí Martin a po lícach sa mu kotúľajú prvé slzy. Čoskoro sú z nich celé prúdy a Martinovo telo sa otriasa v nehlučných vzlykoch, keď si so sklonenou hlavou rukami objíma kolená. (zdroj: © UNICEF/UNI318250/Ryeng)

V takmer všetkých kútoch sveta - či ide o bohaté alebo chudobné krajiny – spôsobujú psychické ochorenia a nedostatok pozornosti, ktorá sa venuje ich prevencii a liečbe výrazné utrpenie deťom a mladým ľuďom. Sú jednou z najčastejších príčin úmrtí, choroby a nespôsobilosti, najmä u starších adolescentov. Diagnostikované psychické ochorenia, akými sú ADHD, úzkosť, autizmus, bipolárna porucha osobnosti, poruchy v správaní, depresie, poruchy v jedení, mentálna zaostalosť a schizofrénia, môžu vážne poškodiť zdravie detí a mladých ľudí, ich vzdelanie, smerovanie ich životov v budúcnosti i schopnosti byť ekonomicky činnými. Samovražda je štvrtou najčastejšou príčinou úmrtia mladých ľudí vo veku 15 – 19 rokov. Každoročne si na život siahne viac ako 46 000 detí vo veku 10 – 19 rokov, čo znamená jeden stratený život každých 11 minút.

Kazachstan, Kazaly, máj 2021: Ayim, 13 sa prechádza v parku so svojou mamou Zhadyrou, 44 /mená boli zmenené/. V roku 2018 školská psychologička na základe eseje identifikovala vážne problémy, s ktorými sa Ayim borila. “Hnevala som sa na svojich rodičov, myslela som si, že ma adoptovali a že ma nemajú radi. Napísala som list a pomýšľala som na samovraždu. Pomohli mi rozhovory s psychologičkou. Vysvetlila mi, že rodičia ma majú radi a že to boli len moje negatívne myšlienky. Začala som viac zdieľať moje myšlienky s mamou a ona mi venuje viac pozornosti. Odvtedy sa cítim lepšie,” hovorí Ayim. Tento program je súčasťou Programu podporujúceho psychické zdravie a prevencie samovrážd u adolescentov, ktorý v Kazachstane funguje od roku 2015.  (zdroj: © UNICEF/UN0474761/Babajanyan/VII Photo)

Pandémia COVID-19

Neistota. Samota. Zármutok. Tieto silné emócie vstúpili do životov miliónov detí, mladých ľudí a ich rodín. Deti a mladí ľudia budú pociťovať dopady pandémie na ich psychické zdravie a pohodu počas mnohých nasledujúcich rokov. Prerušenie každodenných rutín, vzdelávania, voľnočasových aktivít spolu s obavami mnohých rodín o príjmy a zdravie zanechávajú v mladých ľuďoch pocity strachu, hnevu, úzkosti a obáv o ich budúcnosť.

Lova Renee sa počas minulého roka stala na Madagaskare známou svojimi videami o zvyšovaní povedomia o pandémii, klimatickej zmene či psychickom zdraví. Vo svojich krátkych videách dáva tipy pre svojich rovesníkov, ako sa s danou témou vysporiadať jazykom, ktorému rozumejú.  (zdroj: © UNICEF/UN0475056/Ralaivita)

“Aj keď ste boli ambiciózni a mali ste svoje ciele, nebudete schopní ich dosiahnuť, lebo sa cítite psychicky totálne porazení.”

– Dospievajúce dievča z Egypta

Aj pred pandémiou psychosociálna tieseň a zlý stav psychického zdravia negatívne ovplyvňovali životy mnohých detí. Podľa prieskumu vykonaného UNICEF a analytickou agentúrou Gallup v 21 krajinách každý piaty mladý človek vo veku 15 - 24 rokov často bojuje s depresiou alebo stráca záujem o dianie okolo seba. Najviac ohrozenými sú deti, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy kvôli ozbrojenému konfliktu, stratili prístup k vzdelaniu, prišli o pocit bezpečia a bezstarostnosti.

7-ročná Alaa hrá na klavír počas hudobného terapeutického programu UNICEF “Musiqati” v utečeneckom tábore Azraq v Jordánsku. Hodiny hudby pomáhajú deťom sýrskych utečencov vyliečiť rany na duši, prekonať spôsobené traumy a nájsť spôsob, ako vyjadriť svoje pocity. “O tomto mieste mi povedali moji kamaráti,” hovorí Alaa. “Povedali mi, že je tam hudba, hra a všeličo ostatné. Veľmi sa mi to páči, pretože hudba je pre mňa všetkým. Najradšej mám hru na klavír.” (zdroj: UNICEF/UN0206286/Herwig)

“Keď myslím na všetkých tých, ktorí v dôsledku pandémie prišli o život, cítim veľký smútok, a keď sa dozvedám, že počet obetí stále narastá, zmocňuje sa ma úzkosť.”

– Dospievajúci chlapec z Demokratickej republiky Kongo

Ak nás pandémia niečo naučila, potom je to poznanie, že psychické zdravie detí a mladých ľudí je zásadne ovplyvňované ich prostredím a okolnosťami – ich vzťahmi s rodičmi, ich priateľstvami, spôsobom ich hry, učenia a dospievania.

Vysoká cena nízkych investícií

Napriek  všetkým uvedeným faktorom vlády a spoločnosť investuje príliš málo prostriedkov do propagácie, ochrany a starostlivosti o psychické zdravie detí, mladých ľudí a osôb poskytujúcich im starostlivosť /rodičia, opatrovatelia/. Za toto zanedbávanie platíme vysokú cenu – okolo 387,2 miliardy USD, o ktoré prichádzajú národné ekonomiky každý rok v podobe strateného ľudského potenciálu ako dôsledku zlého psychického zdravia. Následky toho, ako tento fakt ovplyvňuje každodenné životy, sú však nevyčísliteľné. Celosvetovo sa v rámci rozpočtov krajín vynakladá na riešenie problémov súvisiacich s psychickým zdravím okolo 2% prostriedkov ročne. V niektorých z najchudobnejších krajín to predstavuje menej ako 1 USD na osobu. Tieto čísla sú príliš nízke na to, aby mali potenciál riešiť situáciu spojenú s psychickým zdravím detí a mladých ľudí a propagovať spôsoby, ako ju zlepšiť.

Nevypočuté volania o pomoc

Mladí obhajcovia problematiky psychického zdravia neostali ticho. Mnohí z nich po celom svete neúnavne volali po komplexných riešeniach. V Správe o stave psychického zdravia detí niektorí z nich vypovedali o svojich skúsenostiach s psychickým zdravím a pohodou, o výzvach, ktorým čelia oni sami a ich rovesníci a o spôsoboch, ako môžu deti a mladí ľudia požiadať o pomoc.

“Bola som šikanovaná kamarátmi…. Keď mi ublížili, cítila som veľké sklamanie, a to vo mne vyvolalo pocit úplnej ľahostajnosti voči nim.”

– Dospievajúce dievča z Indonézie

A nie sú sami. Prieskum ukázal, že ľudia vo väčšine krajín sú presvedčení o tom, že nikto by pri riešení problémov s psychickým zdravím nemal byť sám a že najlepším riešením je o probléme hovoriť a vyhľadať podporu a pomoc. No stále je na svete mnoho detí a mladých ľudí, ktorí nemajú nikoho, s kým by sa mohli porozprávať, nikoho, na koho by sa mohli obrátiť so žiadosťou o pomoc.

Írsko, Dublin, jún 2021: Jude, 17, študent strednej školy Gonzaga College, chce dosahovať čo najlepšie výsledky. “Niektorí z nás potrebujú perspektívu,” hovorí Jude. “Videl som spolužiakov, ako pred skúškami trpeli panickými atakmi. Naozaj sú pod tlakom.” A nie je to len akademický tlak. Dospievajúci sú často vystavení tlaku zo strany rovesníkov, stigmám súvisiacim so spoločenským postavením či obmedzujúcim stereotypom. To všetko si môže vyžiadať daň na ich psychickom zdraví. V Írsku preto implementovali program Mindout pre učiteľov i študentov. Využíva interaktívne výučbové metódy a zameriava sa zlepšovanie základných sociálnych a emocionálnych zručností participantov, akými sú sebauvedomovanie, sebaovládanie, sociálne povedomie, manažment vzťahov a zodpovedné rozhodovanie. Judovi účasť na kurze pomohla posilniť jeho komunikačné schopnosti, sebaprijatie a posilniť stratégie zvládania náročných životných situácií. (zdroj: © UNICEF/UN0505797/UNICEF Ireland)

Porozumieť psychickému zdraviu: prelomenie bariér

Naša neschopnosť riešiť problémy týkajúce sa psychického zdravia môže byť meraná mierou neochoty o téme hovoriť a porozumieť jej. Strach z nevhodných reakcií, výsmech či urážky, ktoré zvýrazňujú stigmy okolo psychického zdravia častokrát zabraňujú deťom a mladým ľuďom vyjadriť svoje skutočné pocity a o problematike hovoriť.

“Keď trpíte stresom a psychickou chorobou, pre mnohých je to téma spôsobujúca úzkosť. A vlastne o tom vôbec nechcete hovoriť.”

– Dospievajúce dievča zo Švédska

Vysoko na zozname všetkých nedorozumení okolo témy psychického zdravia je naša neschopnosť porozumieť tomu, že rovnako ako na fyzické zdravie aj na psychické zdravie sa treba dívať v pozitívnom svetle. Namiesto neustáleho zameriavania sa na diagnostiku a liečbu, na psychické zdravie by sme mali nahliadať ako na kontinuum – pretrvávajúci stav počas všetkých štádií nášho života, ktorý sa môže vzhľadom na okolnosti meniť. V živote môžme mať dobré obdobia ale aj tie horšie. A niekto môže trpieť aj dlhodobejšími problémami týkajúcimi sa psychického zdravia. Nesmieme zabúdať na to, že emocionálna bolesť je pre ľudskú skúsenosť rovnako zásadná ako tá fyzická.

Je čas na zmenu

UNICEF vyzýva na angažovanosť, komunikáciu a akciu na zlepšenie psychického zdravia pre každé dieťa. Angažovanosť znamená zapájanie do problematiky psychického zdravia čo najviac partnerov zo všetkých sektorov, verejného i súkromného. Komunikácia znamená snaha o prelomenie ticha, ktoré dlhodobo vládne okolo tematiky psychického zdravia, odstraňovanie predsudkov, zvyšovanie povedomia a vypočutie hlasov ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť s problematikou. Akcia znamená aktívne pracovať na minimalizácii rizikových a maximalizácii ochranných faktorov na zabezpečenie mentálneho zdravia, podpora rodín, rodičov a opatrovateľov, podpora školských programov na zlepšenie psychického zdravia, zbieranie a spracovanie dát a súvisiaci výskum.

Belize, jún 2021: dievčatko so svojou mamou počas pravidelnej lekárskej prehliadky u detského lekára. Využívajú služby programu Staráme sa o rozvoj dieťaťa, ktorý implementoval UNICEF v krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku. Tento program je doplnkovým a obohacujúcim programom k programom už existujúcich služieb pre deti a ich rodičov. Dáva rodičom v spolupráci so zariadeniami poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť praktické rady, ako ponúknuť dieťaťu čo najlepšiu starostlivosť a opateru. Znamená to poskytovanie rozšírených služieb v oblasti zdravia, výživy a rodičovskej výchovy a možnosť učiť a hrať sa v bezpečnom a podnetnom prostredí. (zdroj: © UNICEF/UN0498225/Cus)

Čo robí UNICEF

UNICEF svojou prácou pomáha ochraňovať psychické zdravie a pocit pohody u detí, mladých ľudí, ich rodičov a opatrovateľov  aj v tých najťažších podmienkach, V roku 2020 sme poskytli pomoc týkajúcu sa psychického zdravia 47,2 miliónom detí, mladých ľudí a ich rodičom. Rozsah našej práce v oblasti psychického zdravia bude v nasledujúcich rokoch len narastať, rovnako aj naše úsilie zabezpečiť čím viac prostriedkov na boj proti zanedbávaniu, zlému zaobchádzaniu, zneužívaniu a iným traumám, ktoré podkopávajú psychické zdravie mnohých detí na celom svete. Aj Vy môžete svojim príspevkom podporiť našu prácu v tejto oblasti.