„Prežiť nemalo zmysel. Aj tak mi na tomto svete nič nezostalo. Veľa nechýbalo a zošalel by som...“
Ishmaelov hlas sa ešte stále trasie, keď spomína na detstvo prežité v centre ozbrojeného konfliktu.
Občianska vojna v Sierra Leone trvala jedenásť rokov. Vyžiadala si 50 000 obetí, čím naveky zmenila osudy tisíckam detí. V roku 1991 prišiel Ishmael o svojich rodičov a bratov.
Mal len trinásť rokov, keď ho ozbrojené sily nasilu odvliekli a spravili z neho detského vojaka.
„Dieťa znáša vojnu veľmi zle. Ak chce prežiť, musí si na ten chaos privyknúť. Každodenná brutalita je však niečo, čo otrasie i dospelým človekom, nehovoriac o deťoch, ktorým sa o takom násilí ani len nesnívalo,“ vysvetľuje Ishmael. O niekoľko rokov pretavil svoje spomienky do knihy s názvom A Long Way Gone: Memoirs of a Boy Soldier.
Jeho príbeh zahŕňa všetko, čo by obyčajné dieťa nikdy nemalo postihnúť. Od blúdenia v tropickom pralese, cez zážitky plné krvi, až po prázdnotu prichádzajúcu so stratou priateľov.
„Síce sme mali dosť zbraní a munície, ale núdza o jedlo a lieky bola veľká. Keď človek stratí rodinu, hľadá ju vo vojenskom kolektíve. Aby ste sa však stali jeho súčasťou, musíte zabíjať. Vaša krutosť je dôkazom vernosti.“
Ishmael sa vymotal zo spleti násilia a manipulácie, až keď skupina ľudí obsadila ich pluk a žiadala prepustenie detských vojakov.
KAŽDÉ DIEŤA UCHRÁNENÉ PRED VOJNOU PREDSTAVUJE NÁDEJ
„Odviedli nás do auta a povedali nám, že sa opäť staneme deťmi.“ Pre Ishmaela to bol začiatok nového života.
Vo svojich prvých učiteľoch videl nepriateľov. Len s ťažkosťou sa vzdal svojej guľovnice. „Bez zbrane som sa cítil neisto. Veľmi ma to znepokojovalo.“
Ishmael strávil osem mesiacov v demobilizačnom centre vo Freetowne, ktoré spadá pod správu UNICEFu. Tam sa pomaly zotavoval z dôsledkov vojny. Láskavý prístup tamojších ľudí mu zmenil pohľad na svet. UNICEFu sa navyše podarilo nájsť jeho strýka Tommyho. Napriek tomu, že ho Ishmael nikdy predtým nevidel, ich prvé stretnutie bolo plné emócií.
Po tom, ako Tommy a jeho rodina prijali Ishmaela medzi seba, nastúpil chlapec do Strednej školy svätého Eduarda, kde objavil čaro písania.
„UNICEF mi dal nádej a pomohol mi postaviť sa na vlastné nohy.“
Ďalšou zastávkou na jeho ceste bola centrála OSN v New Yorku. Ishmael tu zistil, že jeho život môže byť inšpiráciou.
„Ako dieťa, ktorému sa podarilo z hrôzy vojny uniknúť, som pociťoval potrebu pomôcť iným detským vojakom. Musia vedieť, že majú na výber. Chcem byť vzorom nielen pre ľudí, ktorí sa ocitli na dne, ale aj pre tých, ktorí im pomáhajú sa z toho dna odraziť. “
Dnes je Ishmael vyslancom dobrej vôle UNICEF. Naďalej predstavuje nádej pre deti z celého sveta. Ako mu raz prezradil jeho otec: „Pokiaľ ste ešte nažive, vždy je šanca, že natrafíte na niečo dobré...“
Od osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, UNICEF a jeho partneri neustále bojujú za práva detí vo vojnou zasiahnutých krajinách, vrátane Afganistanu, Angoly, Burundi, Stredoafrickej republiky, Kolumbie, Pobrežia slonoviny, Konžskej demokratickej republiky, Guiney-Bissau, Libérie, Mozambiku, Nepálu, Rwandy, Sierry Leone, Somálska, Srí Lanky, Sudánu a Ugandy.
Od roku 1998 bolo viac ako sto tisíc detí z pätnástich krajín sveta prepustených z vojenskej služby. Vďaka terénnym programom sa opäť začlenili do svojich komunít.
Svet si každý rok 12. februára pripomína Medzinárodný deň proti zneužívaniu detských vojakov. UNICEF sa v tejto problematike výrazne angažuje. Južný Sudán je jednou z krajín s veľkým počtom detí využívaných ozbrojenými silami a ozbrojenými skupinami. UNICEF preto zaviedol v krajine rozsiahly reintegračný program s vysokou mierou úspešnosti. UNICEF v Južnom Sudáne neustále mapuje situáciu detských vojakov. Rok 2021 je rokom, počas ktorého sa UNICEF zameriava na duševné zdravie detí a mládeže.
