Údaje zverejnila Medzigentúrna skupina OSN pre odhad detskej úmrtnosti (UN IGME). Podľa samostatnej správy OSN sa v rovnakom období ďalších 1,9 milióna detí narodilo mŕtvych.
Mnohým z týchto úmrtí sa dalo predísť, ak by sa zabezpečil spravodlivý prístup a kvalitná zdravotná starostlivosť o matky, novorodencov, dospievajúcich a deti.
Správy poukazujú na pozitívne výsledky, keď sa od roku 2000 celosvetovo znížilo riziko úmrtia vo všetkých vekových kategóriách. Celosvetová úmrtnosť detí do päť rokov klesla od začiatku storočia o 50 %. Úmrtnosť starších detí a mládeže sa znížila o 36 % a počet mŕtvonarodených detí klesol o 35 %, a to najmä vďaka väčším investíciám do posilnenia primárnych zdravotníckych systémov v prospech žien, detí a mladých ľudí.
Od roku 2010 sa však úspechy výrazne znížili. 54 krajinám hrozí, že nedosiahnu cieľ udržateľného rozvoja v oblasti úmrtnosti detí mladších ako päť rokov. Agentúry varujú, že v prípade, ak nebudú prijaté rýchle opatrenia na zlepšenie zdravotníckych služieb, do roku 2030 zomrie takmer 59 miliónov detí a mladých ľudí a takmer 16 miliónov detí sa narodí mŕtvych.
Zo správ vyplýva, že šance detí na prežitie sa naďalej výrazne líšia v závislosti od miesta ich narodenia.
"Je veľmi nespravodlivé, že šance dieťaťa na prežitie môže ovplyvniť len miesto jeho narodenia a že existujú také obrovské nerovnosti v prístupe k život zachraňujúcim zdravotníckym službám. Deti všade na svete potrebujú silné systémy primárnej zdravotnej starostlivosti, ktoré spĺňajú ich potreby a potreby ich rodín, aby - bez ohľadu na to, kde sa narodia - mali najlepší štart a nádej do budúcnosti,"
uviedol Dr. Anshu Banerjee, riaditeľ pre zdravie matiek, novorodencov, detí a dospievajúcich a starnutie vo Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO).
Najväčšie bremeno nesie subsaharská Afrika a južná Ázia. Hoci sa v subsaharskej Afrike narodilo len 29 % živonarodených detí na celom svete, tento región sa v roku 2021 podieľal na 56 % všetkých úmrtí detí mladších ako päť rokov a južná Ázia na 26 % všetkých úmrtí. Deti narodené v subsaharskej Afrike sú vystavené najvyššiemu riziku úmrtia v detskom veku na svete - až 15-krát vyššiemu v porovnaní s Európou a Severnou Amerikou. Riziko, že sa žene narodí mŕtve dieťa, je v subsaharskej Afrike sedemkrát vyššie ako v Európe a Severnej Amerike.
"Za týmito číslami sa skrývajú milióny detí a rodín, ktorým sú upierané ich základné práva na zdravie," povedal Juan Pablo Uribe, globálny riaditeľ pre zdravie, výživu a obyvateľstvo Svetovej banky a riaditeľ Globálneho finančného nástroja. "Potrebujeme politickú vôľu a vedenie na udržateľné financovanie primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je jednou z najlepších investícií, aké môžu krajiny a rozvojoví partneri urobiť."
Prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosť sú pre deti na celom svete naďalej otázkou života a smrti. Pre deti, ktoré prežijú prvých 28 dní, predstavujú najväčšiu hrozbu infekčné choroby, ako je zápal pľúc, hnačka a malária.
Hoci pandémia COVID-19 priamo nezvýšila detskú úmrtnosť (u detí je pravdepodobnosť úmrtia na túto chorobu nižšia ako u dospelých), môže zvýšiť budúce riziká pre ich prežitie. V správach sa zdôrazňujú najmä obavy z narušenia očkovacích kampaní, stravovacích služieb a prístupu k primárnej zdravotnej starostlivosti.
"Nové odhady poukazujú na pozoruhodný celosvetový pokrok od roku 2000 pri znižovaní úmrtnosti detí do 5 rokov," povedal John Wilmoth, riaditeľ populačného odboru UN DESA. "Napriek tomuto úspechu je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na odstránenie pretrvávajúcich veľkých rozdielov v prežívaní detí v jednotlivých krajinách a regiónoch, najmä v subsaharskej Afrike. Iba zlepšením prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, najmä v období okolo pôrodu, budeme schopní znížiť tieto nerovnosti a ukončiť úmrtia novorodencov a detí na celom svete, ktorým sa dá predchádzať."
Ďakujeme, že spolu s nami pomáhate zlepšovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetky deti.
