V malom mestečku na východnej hranici Afganistanu s pakistanským Torchamom panuje čulý obchodný ruch a podnikanie. Všade možno stretnúť ľudí hľadajúcich príležitosť obživy.
Farebné nákladné autá zdobené kvetinovými a geometrickými vzormi modrej, zelenej a zlatej farby stoja na hraničnom priechode a pomaly sa presúvajú z jednej krajiny do druhej. Kamióny prevážajú tovar rôzneho druhu, a niekedy aj nečakaných čiernych pasažierov.
Desiatky detí, z ktorých niektoré majú len 8 alebo 9 rokov, denne riskujú svoje životy pri pašovaní vriec s tovarom cez hranice. Skrývajú sa pod nákladnými autami, aby ich úrady neodhalili. Pašujú cigarety, ručne vyrobené výrobky a ovocie s cieľom predať ich v Afganistane a pomôcť tak svojim rodinám.
Tieto vrecia s tovarom, v Afganistane známe ako gandey, sú zvyčajne len kusy plastu alebo plachty, ktoré sú upravené do podoby ruksaku s povrazmi ako ramennými popruhmi. Mnohé z nich sú ťažké a rovnako veľké ako samotné deti.
Jedenásťročný Salman spomína na utrpenie z minulosti, keď ukazuje fotografiu svojho mladšieho brata na strýkovom telefóne.
"Toto je Haidar," hovorí. "Mal 9 rokov. Nosil gandey pod pohybujúcimi sa nákladnými autami."
"Pamätám si, ako mi jedného dňa Haidar veselo zamával na rozlúčku a povedal 'dovidenia', keď sa schovával pod kamiónom so svojím gandey."
O päť minút neskôr Haidar spadol pod idúce vozidlo a kolesá ho rozdrvili.
"Už nechcem prekročiť hranice," hovorí Salman. "Nechcem ísť v bratových stopách."
Neschopný ďalej hovoriť o smrti svojho brata, vošiel do svojho stanu a plakal.
Tisíce detí ako Haidar takto ohrozujú svoj život, aby sa pokúsili pomôcť svojim rodinám. Pašovaním tohto tovaru zarobia 2,00 - 4,00 USD za každý gandey.
"Podľa prieskumu, ktorý sme uskutočnili v marci minulého roka, sa tejto nebezpečnej detskej práci na hranici s Torchamom venuje viac ako 2 500 detí," hovorí Aziz Noor, úradník UNICEF pre ochranu detí v provincii Nangarhár.
S finančnou podporou Európskej únie zriadil UNICEF na hranici v Torchame priestor vhodný pre deti - bezpečné miesto, kam sa deti chodia učiť a hrať. Priestor bol navrhnutý ako prevencia pred pašovaním a ponúka aktivity, ako sú lekcie paštúnčiny, spev a šport, napríklad kriket a skákanie cez švihadlo.
UNICEF podporuje aj sociálnych pracovníkov, poskytujúcich deťom služby, ktoré najviac potrebujú, ako napríklad v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory.
Hoci Salman stále bojuje s tragickou stratou brata, prestal podnikať nebezpečné cesty za hranice a namiesto toho trávi dni hraním kriketu na mieste, ktoré je vhodné pre deti.
"Milujem kriket," hovorí Salman a švihá pálkou. "Hrám ho so svojimi priateľmi, ktorí sem tiež chodia."
Deti ako 9-ročná Shaheda zažili oveľa viac nebezpečenstva a strachu, ako by deti v tomto veku mali zažívať. Namiesto toho, aby sa starala o zárobok, by mala dni tráviť učením a hrou.
Každým dňom, keď prekročí hranice, stráca deň v triede, dôležité sociálne kontakty s kamarátmi a hrozí jej násilie alebo zneužívanie.
"Naši sociálni pracovníci v priestore priateľskom k deťom nabádajú deti, aby sa už nepokúšali o riskantné cesty cez hranice. Je to priestor, kde si Shaheda a jej kamaráti môžu užívať jednoduché radosti detstva."
"UNICEF tiež úzko spolupracuje so staršími členmi komunity a rodičmi, aby sa deti dostali z ulice do najbližších vzdelávacích centier," pokračuje Saghar.
"Nemali sme inú možnosť. Nemali sme čo jesť."
Sadia kedysi pašovala cez hranice gandey, ale prestala, keď sa jej otec Zargol zamestnal u implementačného partnera UNICEF, organizácie HARO, ako správca priestoru vhodného pre deti.
"Keď som dostal túto prácu, prestal som Sadiu posielať na takéto riskantné cesty," hovorí.
Keďže si uvedomuje nebezpečenstvo pašovania a oceňuje bezpečnosť priestoru priateľského k deťom, Zargol sa teraz zasadzuje za to, aby aj ostatní rodičia v jeho dedine nepodporovali svoje deti v práci. Šíri informácie o tom, ako Sadia v centre prosperuje, a zo svojho platu jej kupuje jedlo a písacie potreby.
Okrem tohto priestoru na hranici v Torchame podporuje UNICEF s finančnou podporou Európskej únie aj ďalšie pohraničné centrá v Afganistane. Tieto centrá pomáhajú tisícom detí spojiť sa so svojimi rodinami, hovoriť s poradcami a sociálnymi pracovníkmi a znovu sa zapísať do školy alebo nájsť možnosti odborného vzdelávania.
Naša organizácia nie je financovaná z prostriedkov OSN, ani zo štátneho rozpočtu SR. Existujeme a pomáhame len vďaka vašim pravidelným, dobrovoľným príspevkom, zbierkam a pomoci našich partnerov. ĎAKUJEME.
