Ohrozené sú mnohými formami násilia - od rozsiahleho zabíjania, mrzačenia, únosov a sexuálneho násilia až po verbovanie do ozbrojených skupín a útoky na školy a nemocnice, ako aj na základnú vodnú infraštruktúru.
S cieľom lepšieho monitorovania, prevencie a ukončenia týchto útokov Bezpečnostná rada OSN identifikovala a odsúdila šesť prípadov závažného porušovania práv detí počas vojny:
zabíjanie a mrzačenie detí,
nábor alebo využívanie detí v ozbrojených silách a ozbrojených skupinách,
útoky na školy alebo nemocnice,
znásilňovanie alebo iné závažné sexuálne násilie,
únosy detí,
odopretie prístupu k humanitárnej pomoci pre deti.
Ozbrojené sily a ozbrojené skupiny sú podľa medzinárodného humanitárneho práva povinné prijať opatrenia na ochranu civilistov vrátane detí, ktoré sú počas vojny obzvlášť zraniteľné.
1. Zabíjanie a mrzačenie detí
Zabíjanie a mrzačenie detí môže byť výsledkom priameho zacielenia alebo nepriamych akcií, vrátane mučenia. K zabitiu a zmrzačeniu môže dôjsť v dôsledku krížovej paľby, pozemných mín, kazetovej munície, improvizovaných alebo iných nerozlišujúcich výbušných zariadení alebo aj v rámci vojenských operácií, demolácií domov, pátracích a zatýkacích akcií alebo samovražedných útokov.
Tragický dopad na deti má napríklad používanie výbušných zbraní - najmä v obývaných oblastiach. Len v roku 2020 boli výbušné zbrane a výbušné pozostatky vojny zodpovedné za najmenej 47 % všetkých detských obetí. Potvrdené údaje hovoria o viac ako 120 000 deťoch, ktoré boli v rokoch 2005-2022 zabité alebo zmrzačené počas ozbrojených konfliktov.
2. Nábor alebo využívanie detí v ozbrojených silách a ozbrojených skupinách
Týmto pojmom sa označuje povinný, nútený alebo dobrovoľný odvod alebo nábor detí do akéhokoľvek druhu ozbrojených síl alebo ozbrojených skupín. Účastníci ozbrojených konfliktov naďalej alarmujúcim spôsobom verbujú a využívajú deti. Využívanie chlapcov a dievčat ozbrojenými silami alebo skupinami sa môže mať rôzne formy - deti sú využívané ako bojovníci, kuchári, nosiči, poslovia a špióni, alebo sú vystavené sexuálnemu vykorisťovaniu.
V rokoch 2005 až 2022 bolo podľa potvrdených údajov viac ako 105 000 detí naverbovaných a využitých v ozbrojených konfliktoch. Predpokladá sa, že skutočný počet prípadov je oveľa vyšší.
3. Útoky na školy alebo nemocnice
Útoky na školy alebo nemocnice zahŕňajú útoky na školy alebo zdravotnícke zariadenia, ktoré spôsobia úplné alebo čiastočné zničenie týchto zariadení. Školy a nemocnice by mali byť chránenými priestormi, kde sú deti v bezpečí aj v čase konfliktu, avšak pokračujúce útoky na takéto zariadenia zdôrazňujú katastrofálny vplyv ozbrojených konfliktov na práva detí, vrátane práva na vzdelanie a zdravie.
V rokoch 2005 až 2022 Organizácia Spojených národov potvrdila viac ako 16 000 prípadov útokov (vrátane priamych útokov alebo útokov, pri ktorých sa dostatočne nerozlišovalo medzi civilnými a vojenskými cieľmi) na vzdelávacie a zdravotnícke zariadenia a chránené osoby, vrátane žiakov, hospitalizovaných detí, a tiež zdravotníckeho a školského personálu.
Tieto útoky nielenže ohrozujú životy detí, ale tiež narúšajú ich vzdelávanie a obmedzujú ich prístup k lekárskej pomoci, čo môže mať celoživotný vplyv na ich vzdelanie, ekonomické príležitosti a celkové zdravie.
4. Znásilňovanie alebo iné závažné sexuálne násilie
Znásilňovanie alebo iné závažné sexuálne násilie zahŕňa znásilnenie, iné sexuálne násilie, sexuálne otroctvo a/alebo obchodovanie s ľuďmi, nútenú prostitúciu, nútené manželstvo alebo tehotenstvo, nútenú sterilizáciu alebo sexuálne vykorisťovanie a/alebo zneužívanie detí. V niektorých prípadoch sa sexuálne násilie používa na zámerné ponižovanie obyvateľstva alebo na vyhnanie ľudí z ich domovov.
V rokoch 2005 až 2022 bojujúce strany v ozbrojených konfliktoch znásilnili, násilne vydali, sexuálne zneužili a dopustili sa iných závažných foriem sexuálneho násilia na najmenej 16 000 deťoch. Rozšírená stigmatizácia znásilnenia a sexuálneho násilia však znamená, že ide o obzvlášť málo hlásený problém. Sexuálne násilie neúmerne postihuje dievčatá, ktoré sa v rokoch 2016 až 2020 stali obeťami v 97 % prípadov.
5. Únosy detí
Únosom detí sa rozumie nezákonné premiestnenie, zmocnenie sa, zadržanie alebo nútené zmiznutie dieťaťa, a to buď dočasné, alebo trvalé. Či už ide o úmyselný akt násilia alebo odplaty s cieľom vyvolať strach medzi obyvateľstvom, alebo o násilný nábor a/alebo sexuálne zneužívanie detí, únos je jednou z najrozšírenejších foriem násilia páchaných na deťoch v situáciách ozbrojeného konfliktu.
V rokoch 2005 až 2022 bolo potvrdených najmenej 32 500 prípadov detí unesených účastníkmi ozbrojených konfliktov. Chlapci tvoria tri štvrtiny z nich. Dievčatá sú však naďalej vystavené riziku únosu, a to aj na účely sexuálneho násilia a vykorisťovania. V mnohých prípadoch sú unesené deti aj obeťami iných závažných foriem násilia ako je zabíjanie, mrzačenie, sexuálne násilie alebo nábor do ozbrojených skupín. Môžu byť tiež držané ako rukojemníci alebo svojvoľne zadržiavané.
6. Odmietnutie prístupu k humanitárnej pomoci pre deti
Odmietnutie prístupu k humanitárnej pomoci pre deti zahŕňa úmyselné odopretie alebo sťaženie poskytovania humanitárnej pomoci nevyhnutnej pre prežitie detí, vrátane úmyselného znemožnenia prístupu humanitárnych alebo iných relevantných subjektov k postihnutým deťom v situáciách ozbrojeného konfliktu a pomoci deťom.
Organizácia Spojených národov v rokoch 2005 až 2020 potvrdila najmenej 14 900 prípadov odopretia prístupu k humanitárnej pomoci pre deti, pričom osemdesiat percent z týchto overených prípadov sa odohralo v rokoch 2016 až 2020, čo zdôrazňuje zvýšené úsilie o zdokumentovanie a overenie týchto incidentov. Bojujúce strany často bránia humanitárnym subjektom v prístupe k ľuďom v núdzi alebo bránia tomu, aby sa pomoc dostala k civilnému obyvateľstvu. Civilistom sa odopiera pomoc aj vtedy, keď sa humanitárni pracovníci stávajú terčom útokov a sú považovaní za hrozbu.
V rokoch 2005 až 2022 bolo potvrdených viac ako 315 000 prípadov závažného porušenia práv detí, ktorých sa dopustili strany konfliktu vo viac ako 30 konfliktných situáciách v Afrike, Ázii, na Blízkom východe a v Latinskej Amerike. Skutočný počet je nepochybne oveľa vyšší, pretože prístupové a bezpečnostné obmedzenia, ako aj hanba, bolesť a strach, ktorými trpia obete, často bránia nahlasovaniu, dokumentovaniu a overovaniu týchto porušení.
UNICEF a jeho partneri naďalej poskytujú starostlivosť a ochranu deťom, ktoré prežili vojnu, obhajujú ich záujmy a spolupracujú so všetkými stranami konfliktu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ich práv.
