15. apríl 2023 sa pre Marwu začal ako každá iná sobota.
Pripravovala raňajky pre svoju matku a 11-mesačného syna v ich dome v Al Safa, neďaleko letiska v Chartúme. Celá rodina sa tešila na návrat jej manžela, ktorý odcestoval do štátu Kassala a mal sa v ten deň vrátiť pred dlho očakávanými oslavami dňa Íd.
Nikto z nich si nevedel predstaviť ničivý chaos, ktorý onedlho nastal.
"Krátko po tom, ako som uložila syna do postele, som vonku počula veľmi hlasné zvuky," hovorí Marwa. Potom v dome vypadla elektrina. "Zamkli sme sa v dome a dúfali, že sa to čoskoro skončí."
Naďalej však boli bez elektriny a zvuky násilných stretov v meste neutíchali.
"Kvôli hlasitým zvukom sme nemohli spať. Môj syn sa neustále budil vystrašený. Celú noc plakal," hovorí. Nasledujúci deň zostala elektrina vypnutá. "Naše telefóny začali strácať výkon."
Ani na tretí deň neboli dodávky elektriny obnovené. "Začala som panikáriť, keď som si uvedomila, že sa to tak skoro neskončí," hovorí Marwa.
S pribúdajúcimi hodinami sa rodina čoraz viac obávala, že sa im môže minúť čistá voda, chlieb a ďalšie potrebné veci. Napriek nebezpečenstvu Marwa usúdila, že nemá inú možnosť, ako sa pokúsiť nakúpiť potraviny v neďalekom obchode. Bola to pre ňu desivá skúsenosť.
Po odchode z obchodu sa dostala do krížovej paľby. Hľadala úkryt za niekoľkými stromami a chránila si fľaše s vodou, ktoré si kúpila. Cudzí muž sa ponúkol, že ju bude chrániť svojím autom, kým nebude pre ňu návrat domov dostatočne bezpečný.
"Fľaše s vodou mi mnohokrát spadli na zem, ale nemohla som ich tam nechať, pretože doma som žiadne nemala," hovorí. "Moja mama je diabetička, takže ona potrebovala vodu na lieky a ja na prípravu výživy pre syna."
ZNIČENÉ SNY
Tak ako iné rodiny, aj Marwa a jej manžel mali ambiciózne sny o lepšej budúcnosti.
"Predtým, ako sa to stalo, sme mali s manželom toľko plánov," hovorí Marwa. "Pracovali sme nepretržite celý rok bez prestávky a plánovali sme dovolenku. Ja som sa tiež učila na skúšky, pretože ma čakalo povýšenie v práci."
Keď sa však boje v Chartúme zintenzívnili a jej manžel sa nemohol vrátiť domov, rodina si uvedomila, že nemá inú možnosť ako utiecť. Poslednou kvapkou bol šrapnel, ktorý dopadol neďaleko ich domu.
"Z našej obývačky som počula veľmi hlasnú ranu. Na chvíľu som si myslela, že tam dopadla raketa a ja nájdem syna aj matku mŕtvych," hovorí Marwa. "Ani neviem, ako som nazbierala odvahu pozrieť sa von. Našla som svoju matku, ako drží môjho syna v inej izbe... V tej chvíli som cítila, že už nemôžem zostať vo svojom dome."
Marwa nevedela, kam má ísť, čo si má zobrať so sebou a kedy sa bude môcť vrátiť, a tak si vzala niekoľko vecí vrátane liekov a oblečenia a pripojila sa k tisícom ďalších rodín, ktoré utekali do bezpečia.
"Pripravovali sme sa na presťahovanie do iného bytu a na kúpu nového vybavenia. Mali sme toľko snov, ale teraz je všetkému koniec."
TRÝZNIVÁ CESTA
Marwa spomína na cestu z Chartúmu do Egypta ako na stresujúci, vyčerpávajúci mix horúčavy, hladu, strachu, bezsenných nocí a uštipnutí komármi.
Cesta sa začala v starom, zničenom autobuse, ktorý zastavili ozbrojené skupiny. Jej ďalšia etapa bola poznačená premršteným cestovným, malým alebo žiadnym prístupom k hygienickým zariadeniam a nevysvetliteľnými meškaniami počas deväťhodinovej jazdy, pri ktorej sa cestujúci neustále obávali, že budú okradnutí.
"Keď sme prvýkrát čakali na opravu autobusu, pribehla k nám skupina ľudí so zbraňami, palicami a nožmi a povedali nám, že nás sleduje skupina z neďalekej dediny," rozprávala Marwa. "Vraj vyrabovali každé auto, ktoré cez túto cestu prešlo."
Nakoniec sa rodina dostala na hranice s Egyptom, ale ani vtedy sa ich utrpenie neskončilo. "Keď sme dorazili k hranici, pred nami stálo viac ako 70 autobusov. Strávili sme tam noc. Našli sme len jednu posteľ pre mamu, takže sme so synom spali na stoličke. Moji bratia spali na zemi."
Teraz, keď je na bezpečnom mieste, Marwa hovorí, že sa cíti bezmocná, pretože nedokáže pomôcť tým, ktorí nemohli odísť.
"Pre mňa ako človeka pracujúceho v humanitárnej oblasti bolo veľmi ťažké vidieť túto situáciu, ale nemohla som pomôcť," hovorí so slzami v očiach. "Môj manžel je stále v Kassale a netušíme, ako sa opäť stretneme. Stále sa to snažíme vyriešiť."
UNICEF je prítomný v Sudáne a v okolitých krajinách a poskytuje rodinám vodu, výživu, služby v oblasti zdravia, ochrany detí a dodáva im ďalšie základné potreby. Toto všetko je možné len vďaka pomoci darcov. Ďakujeme.
