Päťročný Arthur z Mariupola na Ukrajine síce prežil hladovanie a bombardovanie jeho rodného mesta, ale jazvy na duši ostávajú nastálo.
V Mariupoli jeho dennú porciu jedla predstavoval pohár vody a kúsok pečiva. Kým sa jeho matke Mirande podarilo odísť z obliehaného mesta, chlapec umieral od vyčerpania. Arthur prestal rozprávať a smiať sa.
„Po tom všetkom, čo videl a počul, po všetkých výbuchoch a ruinách, môj syn ostal ticho,“ hovorí 23-ročná Miranda. „Každú noc sa zobudí okolo druhej a chce utiecť a schovať sa. Je to preto, že o takomto čase zvyčajne začínalo bombardovanie Mariupola.“
V pasci a so silnou traumou
Prístavné mesto Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, kde žilo asi pol milióna obyvateľov, teraz leží v ruinách. Desaťtisíce bolo prinútených opustiť svoje domovy, tisíce bolo zranených či prišli o život. Mnoho z nich sa ocitli v pasci bez možnosti opustiť mesto.
Počas prvých dní vojny Miranda chránila Arthura pred výbuchmi bômb vlastným telom. „Bolo to, akoby ma tlaková vlna spôsobená výbuchom odhodila a takmer mi odtrhlo ruky, ako som sa celou silou držala schodiskového zábradlia na mieste, kde sme sa schovávali,“ spomína. „Ostali sme bez elektriny, vody, plynu, kúrenia a mobilného signálu. Nemali sme chlieb ani lieky.“
Po tom, ako boli vedľajšie bytové domy zbombardované a začali horieť, Miranda, jej mama a Arthur sa rozhodli nájsť si bezpečnejší úkryt v centre mesta. Prežili dva týždne v Mariupolskom divadle, kde sa ukrývali spolu so stovkami ďalších civilistov.
„Boli tam tehotné ženy s malými deťmi, starí ľudia a domáce zvieratá,“ hovorí Miranda. „Všetci boli vystrašení, deti plakali. Počas nočných bombardovaní, ľudia kričali od strachu. V divadle sa nekúrilo, a malému Arthurovi bola stále zima. Sedela som na tenkej podložke na zemi a Arthur spal v mojom náručí.“
V tom čase už v Mariupoli dochádzali zásoby jedla, a humanitárne konvoje sa do mesta nevedeli dostať kvôli ťažkým bojom. Miranda chodievala každý deň do poľnej kuchyne otvorenej v centre mesta, kde deťom a ženám podávali trochu vody a tanier polievky. To však nestačilo. „Polievka bola vodová, niekedy s kúskom zemiaku,“ hovorí Miranda. „Deti večer dostávali kúsok pečienky.“
Boj o prežitie
Po desiatich dňoch v divadle Arthur dostal horúčku a ochorel. „Neprestával kričať niekoľko dní po sebe,“ smutne hovorí jeho mama. „A potom od hladu veľmi zoslabol. Povedala som mu, že čoskoro sa dostaneme do lepšieho sveta, kde budeme mať jedlo a posteľ, budeme sa môcť okúpať a on bude môcť pozerať rozprávky.“ Miranda však vedela, že čas sa krátil. Nemohli čakať na otvorenie humanitárneho koridoru. Podarilo sa im nájsť auto, ktoré ich vyzdvihlo a z mesta sa im podarilo dostať na vlastnú päsť. Prešli cez delostrelecké ostreľovanie a niekoľko vojenských kontrol a napokon sa im podarilo dostať do Nikopola. Tam Arthura ošetrili a postupne začal jesť a zotavovať sa. Ale silný stres a vyčerpanie na ňom zanechali výrazné stopy.
„Pred začiatkom vojny sa môj syn rád hrával, skákal, smial sa. Ale po tom všetkom, čo videl, sa prestal smiať aj rozprávať,“ hovorí Miranda. „Mal také vpadnuté oči, že som si myslela, že neprežije. Teraz sa už cíti lepšie, ale niekedy si na niečo spomenie, príde ku mne, objíme ma a začne plakať. A ja plačem s ním.“
Dva mesiace vojny na Ukrajine viedli k vysídleniu viac ako 4,5 milióna detí, čo predstavuje viac ako polovicu z odhadovanej 7,5 miliónovej detskej populácie krajiny. Z toho viac ako 1,8 milióna detí bolo vojnou prinútených úplne opustiť Ukrajinu, ostatné sa stali vysídlencami v rámci vlastnej krajiny. Z odhadovaných asi 3 miliónov detí, ktoré zatiaľ svoje domovy neopustili, polovici z nich hrozí hlad.
UNICEF so svojimi partnermi neúnavne pracujú na tom, aby poskytli deťom na Ukrajine a v okolitých krajinách humanitárnu pomoc a uspokojili ich potreby kdekoľvek sa nachádzajú. UNICEF na Ukrajine doručil viac ako 600 000 ľuďom život zachraňujúce zdravotnícke pomôcky do nemocníc a pôrodníc v Dnipre, Donecku, Charkove, Kyjeve, Ľvove, Mykolajive, Odese, Vinnitsii a Žitomyri. UNICEF tiež zabezpečil dodávky pitnej vody a hygienických potrieb pre 240 000 ľudí v Donecku, Luhansku, Charkove, Dnipre, Kyjeve a Ľvove.
UNICEF tiež posiela viac humanitárneho materiálu na východ krajiny, kde sa predpokladá zhoršenie situácie. Na strategických miestach sa budujú sa „Spilno centrá“, ktoré podporujú deti a ich rodiny počas ich cesty v rámci Ukrajiny. UNICEF tiež zabezpečuje platby v hotovosti do viac ako 52 000 domácností, aby tak zmiernil dopad straty živobytia a pomohol im usadiť sa na novom mieste.
V dňoch 2. - 15. mája 2022 prebieha vo vybraných mestách Slovenska 16. ročník verejnej zbierky Modrý gombík. Teraz máte aj vy možnosť prispieť príspevkom do pokladničky našim dobrovoľníkom a pomôcť tak deťom a ich rodinám, ktoré sa v dôsledku vojny na Ukrajine ocitli v núdzi.
