Je radosť sa pozerať na slovenských „pánov“ hercov, na to ako hrajú ... len škoda, že nie v slovenských filmoch. No tento film nestojí len na hercoch, dôležitá je réžia, kamera, strih, scenár ...
Nečakal som , že toto dielo bude také silné, také smutne a také pravdivé. To je na tom to najbolestnejšie, tá pravdivosť našej prítomnosti ... ako sa nedokážeme vyrovnať s našou minulosťou. Bijeme sa do pŕs aký sme dokonalí, no pravda, ktorá sa skrýva pod povrchom je špinavšia ako stoka. No je ukázaná aj ľudská tvár, aj keď sa človek nedokáže ospravedlniť, snaží sa svoje chyby napraviť tým najlepším spôsobom, akým je schopný, akým mu to prikazuje jeho svedomie,,, no zároveň ukazuje aké je pokrivené svedomie tých, čo v skutočnosti stoja za tým. Tí najvyšší, tí, č poťahujú nitky. A namiesto nich si to odtrpia druhý, čo pre jednu chybu v živote nemajú „šťastný“ život. A tortu si vychutnajú v pokoji tí hore.
Nepripomína vám to niečo? Dejiny sa žiaľ opakujú. Troška v inej forme ale ...
Ak sa nepostavíme my proti tomu, tento film bude aktuálny aj o 30-40 rokov. Ale namiesto donášania ŠTB tu bude Pezinok, diaľnice, právo na súkromný majetok, alebo vymožiteľnosť práva. A ako sa to dá zmeniť? Protesty? Po chvíli nás prestanú baviť, možno utrieť si vlastné zrkadlo a pokúsiť sa pozrieť na samého seba, urobiť nápravu... ak to ešte dokážeme a vo voľbách ukázať, kto by tu mal byť pánom. My alebo ...
Potom sa možno náš život neskončí tak ako Kawasakiho ruže. Trpké uzmierenie no s pocitom, že aj tak vyhrali tí, čo poťahovali za nitky.
