Tak hneď prvý deň mi poslal do cesty hrubokrkých chlapcov. Môj statočný šéf, ktorý dlhuje peniaze aj verejným toaletám ,sa rozhodol vybrať na dovolenku k moru a mňa ponechal na firme s úmyslom, že odpálkujem všetkých dotieravých veriteľov, ktorí ešte nepochopili, že on jediný je múdry a všetko sa mu prepečie...
Samozrejme, že jemu sa to prepieklo....a moje hrdlo vyskúšalo, aký to je pocit, keď vás oblapia mocné ruky testosterónových vyholených chlapíkov, ktorých jediným mottom je : dones prachy...
Iste pochopíte, že ako osamelý rodič som ďalej neriskovala novú návštevu a ešte v ten deň som si pobalila zubnú kefku, uterák, ortopedické dreváky, USB kľúč a kópiu živnostenského listu a začlenila sa medzi ďalších ľudí, ktorým dlhuje peniaze...(.ale len za dva mesiace...)
Dokelu zase nedostanem bobríka odvahy......
Štvrtý október poslal do cesty prekážku môjmu najmladšiemu bratovi.... Nuž, ako účastník cestnej premávky nepredvídal, že vodič pred ním môže odbočiť v dolnej časti strmého kopca bez smerovky doprava a príťažlivosť zafungovala... Bordové auto narazilo do iného bordového... Však felícia a fábia...to nie sú práve exkluzívne autá...a tých pár zrolovaných plechov....to vlastne ani škoda nie je...hlavne, že chlapci nepotrebujú žiadne ortopedické pomôcky, či pri horšej verzii vence na sviatok 1.novembra...
No a včera sme zistili, že nám vykradli pivnicu....
Zobrali kosačku, motorovú pílu a vŕtačku. Však som našim hneď povedala, že načo volajú policajtov, že to bol isto nejaký domáci kutil, ktorému dobre poslúžia....ešte nech sa vráti po benzín a nejaké tie nástavce na vŕtanie, na ktoré zabudol.
Len by som mala jednu otázočku, vlastne dve :
Koho budeš voziť na golfových paliciach po mojej dcére? Ak máš malé dieťa, mám v garáži celú výbavičku pre bábätko, zastav sa....
A prečo si dokelu nezobral 20 ks zaváranín čalamády a leča, ktoré ja nemám rada? Zase niekto ohrdol kulinárske umenie mojej mamy, ale koláče robí perfektné, príď na Vianoce, vtedy máme v pivnici aj medovníčky a iné dobrôtky....mňam....
Takou skvelou lahôdkou boli aj policajti...
Nie, nebudem ich teraz haniť, lebo boli skutočne zlatí a empatickí aj úprimní. (to myslím vážne)
Nedali nám zbytočne nádej....a snažili sa nás aj rozosmiať...vetou:
Tak, keď niečo zistíte, dajte nám vedieť....
Nechcem vás už nejako zaťažovať, takže nebudem písať o iných zaujímavých udalostiach tohto mesiaca....však zajtra je posledný deň....a hádam sa nenechá október zahanbiť....a konečne nás optimistov nejako zlomí...( ak si môžem vybrať, len nie prosím dve ružové čiarky, predsa len nemám už kočík....)
