Ruženka bola „pani". Pracovala v banke, jej manžel bol stavebný inžinier, obe deti vyštudovali vysokú školu a odišli za prácou do Bratislavy, tak zostala v 3-izbovom byte sama.
Finančne zabezpečená, ale sama.
Mária aj so svojim manželom pracovali počas produktívneho veku obaja v sklade. Bola to namáhavá práca, pri ktorej si zničili zdravie a jej manžel na následky choroby príliš mladý zomrel. Márii zostal po ňom jediný syn, typický flákač,
čo k matke príliš často vystieral ruku.
Mária sa Grétke často sťažovala, na syna, na samotu,
na slabý dôchodok.
Grétka ju vždy trpezlivo vypočula, snažila sa ju potešiť
a neskôr aj skutočne pomôcť.
Vypisovala jej rôzne žiadosti a tak jej pomohla k zvýšeniu dôchodku. No Márii peniažky chýbali čoraz viac,
a tak sa Grétka rozhodla nájsť Márii prácu.
Aj našla, síce len ako upratovačka, ale aby mala aspoň nejaké prilepšenie a aby jej nebolo smutno,
začala chodiť s ňou upratovať aj ona.
Mária vydržala necelý mesiac,
a za ten čas si Grétka vypočula nové ponosy:
„Tebe je hej, ty vládzeš, keď si celé roky robila v kancelárii,
ty nie si taká zodratá, ale ja sa už ani zohnúť tak nevládzem,
aj tá handra sa mi ťažko šmýka."
Grétka teda kúpila obidvom mopy, aby sa nemuseli zohýnať.
No Mária si znovu našla iné dôvody,
pre ktoré sa sťažovala a aj z práce odišla.
Grétka zostala.
Jej pokojnú povahu, úsmev a priateľskosť si všimli aj ľudia vo firme, v ktorej upratovala.
Bola to menšia firma, skôr rodinného typu, tak ju často volali na rôzne oslavy, posedenia a Mária sa zase sťažovala:
„Už nemáš ani na mňa čas, pekná si ty kamarátka."
Grétku to mrzelo, tak vymyslela novú záľubu.
Kúpila záhradku a volala vždy zo sebou aj Máriu,
že si spolu vypestujú zeleninku a nemusia ju kupovať,
čo jej tiež ušetrí pár koruniek.
Zatiaľ čo Grétka rýľovala, sadila, plela,
Mária sedela na lavičke a sťažovala sa.
Keď prišiel čas zberu úrody, Grétka sa so všetkým rozdelila,
no akosi začala cítiť, že nevládze, že je slabšia.
Pripisovala to síce veku, ale jej deti nástojili na vyšetrení.
Lekári diagnostikovali Grétke rakovinu prsníka.
Grétka podstúpila amputáciu prsníka, chemoterapiu.
Mária ju za celý čas neprišla ani raz navštíviť,
ani do nemocnice, ani domov. Grétku to mrzelo,
ale ospravedlňovala ju, že isto má nejaké ťažkosti.
Jedného dňa, keď sa Grétka vracala od lekára,
stretla na ulici Máriu. Slabo sa usmiala a pozdravila.
Mária sa však bez pozdravu zvrtla a utekala preč.
Grétka zostala zmätená a zaskočená.
Chcela vysvetlenie, tak zašla za ňou domov.
Zvonila, no nikto neodpovedal.
Na druhý deň prišla za Grétkou iná suseda
s odkazom od Márie.
Znel presne takto:
„Neprajem si, aby si mi zvonila pri dverách
a dotýkala sa mojej kľučky, nechcem sa od teba nakaziť".
Nuž, aj takíto sme ľudia.
