....ak sú ďalej ako inokedy viem, že meškám...a musím preto pobehnúť..Hneď po vybehnutí stretnem „ Indiána" je to vysoký muž, s orlím nosom a tenkým prameňom sivých vlasov zopnutých v copíku.. to je 6:25
Druhá je „Právnička" nádherná 40-tnička, štíhla, upravená blondína vždy v kostýme a topánkach na vysokom opätku.. Vyjde z bráničky svojho domu, vyhodí smeti do koša, pozdraví sa mi, usmeje sa, nastúpi do svojho auta a občas mi aj zamáva.
Tretia je „teta Smejka" netuším ako sa volá, ale vždy sa na mňa usmeje a pozdraví prvá a vzápätí zakričí z druhej strany cesty: „Dobré ráno, zase do práce? A chce sa Vám?" ..a v piatok vždy dodá: „konečne piatok, že..."
6:30 a oproti mne kráča „ujo Kabelka" budete sa mi smiať, ale ten chlap kráča ako po čiare, nohy vždy kladie jednu pred druhú v rovnakej rovine aj bokmi ladne kýva ako modelka a má 4 druhy kabeliek, sú to vlastne pánske tašky, ale rôzne farebné, najkrajšiu ma bielu s čiernymi hviezdičkami, tú nosí aj najčastejšie.
6:33 dobieha ma „Mr. Bean" vždy sa mi prihovorí: „Stíhame?" lebo obaja sa ponáhľame na ten istý vlak, no on sa však odo mňa pred obchodom s potravinami odpojí a kúpi si ešte rožky na desiatu. Vždy ma zaráža, aký je podobný tomu anglickému komikovi, len sa na môj vkus príliš málo smeje.
6:35 „pán Profesor" kráča vždy v tmavom obleku, je malý, zavalitý, bruško si tlačí pred sebou, v ľavej ruke má kufrík a pravou si utiera kropaje potu... Minulú zimu nosil veľmi pekný kabát, ktorý ho zoštíhľoval, tak som zvedavá, čo vytiahne túto...
6:36 stretávam psíčkarov, najprv je to „mini Ujo Chlpáčik" veľmi malý starý pán s ešte menším drobným bastardíkom, ktorý pána neustále olizuje, a potom je to „teta Traktor" Viem, že teraz som hnusná, ale jednoducho vždy mi príde tá asociácia s traktorom, keď ju zbadám, má na sebe sukňu dlhú až po zem, rovnako dlhý kabát, či sveter, moletnú postavu a ide veľmi pomaly, ani nevidím jej nohy, len sa tak posúva a jej rovnako „štíhly" postarší labrador má tiež podobný typ chôdzy.
6:39 stretávam „ Komíny" sú to 3 muži a 2 ženy, ktoré vystúpia z vlaku od BB a myslím, že robia v spoločnom podniku, lebo idú vždy spolu a vždy fajčia...aj keď prší, aj keď sneží, vypúšťajú z úst obláčiky dymu.
6:40 z vedľajšej ulici vychádzajú „Cipky" je to mama s dcérou (matka tak okolo 48 rokov, dcéra 27), ktoré majú takú drobučkú chôdzu a veľmi tenké oblečenie aj keď je zima. Dcéra ide na vlak do BB a matka ju len odprevádza, vždy stojí na peróne a máva, keď sa vlak pohne...každé, každučké ráno.A už som na stanici. Oproti ešte ide „ujo Voňavka" v ruke má noviny a taký divný výraz starnúceho Don Chuana...vo vlaku sa vždy voňavkuje...vážne...zloží si na sedadlo kufrík. Odloží kabát a vytiahne kolínsku spred 20 rokov (niečo ako voda po holeni Pitralon) a dobrých 5 minút strieka na seba aj do vzduchu. Podotýkam, že najprv sledujem, do ktorého vagónu vojde on a ja si sadnem do minimálne tretieho od neho.
Vo vlaku už sedí „moja teta Marienka" ktorá síce mojou tetou nie je, ale cestujeme spolu každý deň a ona ide z predchádzajúcej stanici a vždy mi drží miesto.Tak, ja sa usadím a začne debata....Len 20 minút života...také krátke okamihy, kedy človek stretne človeka a podľa sympatií z jednej alebo druhej strany sa dá do reči...alebo sa len tak obíde, minie a nikdy nevie, aký skutočne je... 20 minút, zlomok ľudského času....ktorý ani možno nie je dôležitý....ale zanechá spomienky na niekoľko osôb, ktoré sa tou chvíľou mihli.
