Ďakujem ti, Bože:
1, že som nemusela ísť vo vlaku na WC ( ich žiarivá čistota ohlušuje všetky zmysly..)
2, že sa sprievodca vo vlaku podobal na Tomáša Maštalíra a mal pekný úsmev a pomáhal ľuďom pri vystupovaní s batožinou ( takých sprievodcov treba viac, ešte vyčistiť WC a železniciam SR stúpne počet spokojných cestujúcich)
3, že som pri hre s dcérou „hádaj na čo myslím" uhádla všetky veci, na ktoré myslela a nemusela som sa pred ostatnými spolucestujúcimi hanbiť, že je lepšia ako ja (ona je fakt lepšia a dáva strašne ťažké veci....napr: skautská zástava, žltá temperová farba, zjedení gumení medvedíci.....).
4, že nás síce nikto nevyprevádzal a ani nikto nečakal pri vlaku, ale náš zajo , keď sme vošli do izby od radosti vyskočil z klietky a obtieral sa nám o nohy ( jááj, on na jar a na jeseň vždy čosi chce.....)
5, že sme dcére kúpili pekný kabát, ktorý si dnes celou cestou do školy od radosti pohládzala
( to nevadí, že má pridlhé rukávy, ktoré by jej siahali po kolená keby som jej ich nevyhrnula)
6, že mi bývalý manžel pri návšteve cintorínom, ponúkol rameno, aby som sa o neho oprela..
(zabudla som, že sa dá o neho aj oprieť)
7, a že mi s nehou povedal: keď umrieš , budem ti nosiť 1.novembra na hrob kvety, ktoré máš vlastne rada? ( on sa zdravo stravuje a miluje šport, takže umrie oveľa neskôr ako ja)
8, že mal pri plánovaní svojho domu super nápad s umiestnením strešných okien a my sme sa mohli s dcérou pri zaspávaní pozerať na nádhernú oblohu posiatu hviezdami (..iná romantika....len keby mnou nelomcovali spomienky...a nenaplnené očakávania....)
9, že som pri rozhovore s manželom nemusela pľuť na svojich rodičov síru a nemám na detstvo trpké spomienky ako on, ( o tom, čo mi dali rodičia ešte napíšem)
10, že ja síce po príchode domov strácam slobodu prejavu a pohybu, ale som do sýta najedená ( kto pozná moju mamu, vie o čom hovorím) ale vďaka mojím rodičom bude mať moja dcéra tiež úžasné detstvo...
11, že....vlastne desať vecí som už napísala....nejako som sa rozbehla a prichádzajú mi na um aj iné poďakovania......
ale napíšem už len to posledné:
ďakujem za priateľov, bez nich by som bola iba púšťou....a bez tejto Zuzkinej rady by som teraz plakala do vankúša.....
