A keď dôjdu argumenty a trpezlivosť, mením sa z maminky-kamarátky
na autoritatívnu matku-harpiu a prikazujem.
Moja matka, samozrejme, nezaostáva a pridáva niekoľko vyhrážok.
Dcéra sa ako správna puberťáčka ofučí, no čiapku si na hlavu dá.
Neviem síce, či len po najbližší roh, kde je mimo dosah dvoch párov jastrabích očí,
ale to zistím až o pár dní, keď bude hľadať Vincentku a inhalátor a obklopí sa medom
a papierovými vreckovkami.
Nie, nejdem rozoberať, prečo puberťáci tak veľmi bojujú so svojimi rodičmi,
skôr som sa rozhodla urobiť si dnes takú súkromnú štatistiku, koľko ľudí stretnem bez čiapky.
Každé ráno peškujem cca 30 minút na autobusovú stanicu a cestou stretávam rôzne typy
a vekové kategórie ľudí.
Prechádzam cez sídlisko a vidím školákov, čo idú v skupinkách do školy.
Vek od 7-10 rokov, všetci majú na hlavách pestrofarebné čiapky,
mnohé smiešnych zvieratkovských tvarov a na čiapkach hlboko dopredu stiahnuté kapucne.
Dobre, tak títo ešte neriešia, proste si nasadia na hlavu to, čo im rodič nachystá.
O kúsok ďalej stretávam psíčkarov, pardon, psíčkarky. Postaršie paničky majú všetky na hlavách štrikované čiapky alebo baretky vyblednuté praním a vyťahané vekom.
Dámy sú riadne zababušené aj do šálov a ich psíkovia majú teplé vestičky jagavých farieb.
Usmejem sa a kráčam ďalej.
Predbehnú ma dvaja železničiari. Horlivo diskutujú a z úst im vychádzajú rovnomerné obláčiky pary.
Obaja 50-tnici majú na hlave teplé baranice.
Míňam partiu robotníkov stojacich pred panelákom. Fajčia pri firemnej dodávke a čakajú na kolegu,
ktorý o vyjde z domu. Všetci majú čierne čiapky, jeden kuklu.
Pred inou bytovkou čaká na kamarátku asi 14-ročné dievčatko. Podupkáva od zimy na chodníku
a nechránenú hlavu sťahuje do (podľa mňa) príliš tenkého kabátika. (prvá)
Aj dievča vychádzajúce z dverí, nemá čiapku, (druhá).
Uhladí si vlasy a strčí si ruky bez rukavíc do vreciek.
Na zastávke MHD na Jesenského ulici čakajú ľudia na bus tri ženy a štyria muži.
Chlapi majú čiapku všetci. Jedna elegantná pani má krásny tmavomodrý klobúk
s ozdobným kvetom na boku a staršia babka vlnenú čiernu šatku.
Asi 20-ročnú dievčinu však chránia pred zimou len jej havranie čierne vlasy. (tretia)
O ulicu ďalej cupitá čerstvá tridsiatnička a zamieri si to do Akadémie vzdelávania.
Má na hlave len svoj komplikovaný účes,(štvrtá) ale zato sa za ňou šíri krásna vôňa kvetín.
Ospravedlním ju tým, že zrejme pred chvíľou vystúpila z auta.
Neďaleko budovy strednej školy postávajú maturanti. Sú piati, všetci fajčia a dvaja z nich majú do čela stiahunutú kapucňu od vetrovky (sedem).
Na zastávke MHD pred nadjazdom stojí otec so synom a starší pán. Sú očiapkovaní.
Prebehnem popred zámok a na semaforoch stretávam dvojicu chlapcov.
Podľa ich podoby usudzujem, že sú bratia.
Mladší 7-ročný čiapku má, takú rozkošnú s obrovským brmbolcom,
tomu staršiemu 13-ročnému trčí z vrecka. (osem)
Blížim sa k autobusovej stanici a tam sa to ľuďmi len tak hemží.
Vystupujú z autobusov z rôznych smerov. Zväčša sú to študenti-stredoškoláci.
(Deväť, desať...päťnásť, osemnásť, dvadsaťtri..) Nestíham rátať, no väčšina z nich čiapky nemá.
Vidím dve asi 30ročné mladé ženy, tiež bez čiapok. Niekoľko ošumelých bezdomovcov podopiera staničný bufet, sú špinaví, ale zababušení. Oni najlepšie vedia, čo je zima.
Pri čakaní na svoj spoj, rekapitulujem.
Pokrývku hlavy odmietajú hlavne dievčatá od 14 do 30 rokov. Prečo?
Naozaj je to kvôli imidžu? Aby si nepoškodili účes? Myslia si, že im nepristane?
Alebo necítia chlad? Po pravde, nerozumiem tomu. Alebo áno?
Naozaj radšej pretrpia zimu, aby nemali spľasnuté vlasy?
Baby, baby, baby....Vlastne dievčatá ,dievčatá, dievčatá... :)
Lebo my veľké baby predsa vieme, čo je dôležité.
No vzápätí sa mi táto teória vyvráti, pretože ku mne prichádza kamarátka – rovesníčka.
Bez čiapky...
Usúdim, že táto štatistika mi bola úplne na nič ( ale také štatistiky predsa sú).
Zasmejem sa a nastúpim.
V teple autobusu si uvedomím, že až taká zbytočná nebola.
Pri pozorovaní ľudí a rátaní tých bezčiapkových mi tých 30 minút trvalo nejako menej.
Akú štatistiku teda dáme zajtra? :)
