V triede mojej dcéry sú 3 rómske deti. Jeden je absolútny grázel, ktorý kope deti, rozbíja stoličky, učiteľkám tyká a nadáva, nenosí si do školy žiadne pomôcky a všetkým odľahne, keď je chorý a jeho lavica zostane prázdna.
Druhé je slabučké útle dievčatko, čo každú veľkú prestávku umyje príkladne tabuľu.
No a tretí je Alex.
Jeho mama chodí na rodičovské združenia z obce vzdialenej cca 20 km na bicykli.
Tento týždeň však napadlo kopec snehu a ona z miestnej krčmy zatelefonovala triednej, že nech sa na ňu nehnevá, ale nemôže prísť a či je s Alexom všetko v poriadku, či nerobí problémy...
Tak sme sa dozvedeli čosi o Alexovi.
„Viete, vaše deti vás milujú....ale tak, ako Alex ľúbi svoju mamu, tak vás nijaké mať rado nebude...“ začala príbeh triedna.
Alexova mama je rozvedená, jej bývalý manžel ju hasil hlava- nehlava a pri tom utŕžili aj deti – traja chlapci. Alex je najstarší- piatak. Bratov vždy ráno postrkuje od autobusu pred sebou .
Mladšieho odšikuje do škôlky a s prvákom kráčajú do šatne spolu. Pomôže mu prezuť sa, odložiť veci, aj na neho nakričí, aby si švihol aj zopár buchnátov mu ušetrí, keď si práve švihnúť nechce....
Na hodine slovenského jazyka som im dala napísať slohovú úlohu na tému: čím chcem byť...
Keď som otvorila Alexov zošit stáli v ňom tieto riadky:
-Ja chcem byť murárom. Budem najlepším murárom na svete.
Postavím dom svojej maminke, urobím jej nádhernú kúpelňu s ružovými obkladačkami. V kúpelni bude aj vaňa, tam sa môže kúpať, a ten lavór, čo máme doma zahodím do koša. Keď budem murárom postavím dom aj mojím bratom, oni sa neradi kúpu, tak im urobím len sprchový kút. -
Samozrejme sme sa všetci rozosmiali a triedna pokračovala ďalej.
„ Viete, on sa strašne snaží, nejde mu to, ale snaží sa. Minule prišiel za mnou a pýta sa ma:
Pani učiteľka a tie vianoce, tie budú dlho?
Prečo? nechápala som, že to hovorí takým smutným tónom.
- Viete, ja rád chodím do školy, mne sa tu páči a maminka veľmi chce, aby sme neboli ako tato, tak my jej chceme robiť radosť, a keď sme v škole, tak ona nemá s nami také starosti. Ju bolí hlava a keď sa pobijeme alebo kričíme na seba, tak ona plače...no a keď sme všetci v škole, tak neplače...-
Teraz sa nikto nezasmial a všetci sme sklonili hlavu....Koľko vecí musí riešiť malá detská duša... Čo všetko trápi dieťa, ktoré zažilo alkoholové týranie vlastného otca...a Koľko lásky v ňom musí byť, keď myslí viac na šťastie matky, ako svoje pohodlie....
Nuž nejednej mamičke vošli do očí slzy.
„ Tak som teda zašla za všetkými mojimi kolegynkami, ktoré Alexa učia a kde to má nahnuté“ pokračovala triedna
„a tak jednoducho som im povedala:
Ženy...toho môjho Alexa mi neberte, nechajte ho preliezať ďalej...aj keď len so štvorkami....Lebo neviem ako vy, ale ja som za skoro 40-ročnú učiteľskú prax ešte nestretla cigánika, ktorý by rád chodil do školy....“
Znovu sme sa pousmiali...a ja som si v duchu povzdychla:
- Bože, daj tomuto cigánčiatku pekné Vianoce.... a aj ich triednej, lebo vďaka jej otvorenému srdcu sme pochopili, že nie je len zlá čierna a dobrá biela....ale, že príbehy sú hlavne o nás – o ľuďoch...-
