Každé ráno stretávam ženu v čiernom. Úprimne, som rada, že ju stretávam ráno, večer by mi vážne naháňala strach.
Ešte nikdy nemala oblečené na sebe nič farebné, tá čierna z nej robí doslova monštrum ako aj jej popolníkové okuliare, žlté strapaté vlasy a kostnatá trochu zhrbená postava.
Hovorím si: chuderka, má to ťažké....asi preto tá čierna kvôli depke, že je taká škaredá. Ale keby si ostrihala vlasy, strhla zo seba tie odporné čierne kamašlovky a zamenila robustné okuliare za jemnejšie, dalo by sa na ňu pozerať....
Bolo to niektorý prázdninový deň, keď som ako vždy stíhala vlak LTT , keď sa mi pod nohami zaplietol malý čierny psík.
„No super, zase zmeškám a šéf ma už skutočne odstrelí," pomyslela som si a zohla sa k šteniatku. Bolo také vydesené, vychudnuté, doškriabané, so zapálenými očami.
„Čo s ním? Mám ho zobrať k veterinárovi? Mám ho tu nechať? Dokelu - Dokelu.... mizerné psíča, čo si sa nezaplietlo pod nohy niekomu inému?..."
„ Nechajte ho, vidím, že sa ponáhľate, ja sa o neho postarám." začula som nad sebou hlas.
Zdvihnem hlavu a tam tá z Adams´ family.
„No jasné, ja ti ho tu nechám a ty ho zješ, alebo použiješ ako krvavú obetu...." zamrmlala som si v duchu.„ Nebojte sa, postarám sa oň." uistila ma, ako by mi čítala myšlienky.
„ Môj manžel bol veterinár, vždy sme mali doma zatúlané zvieratká. Nepoznáte ten útulok za mestom, spravujem ho."
Poznala som a prikývla. Psíča sa k nej pritúlilo a ja som zacítila z tej ženy skutočný pokoj a vyrovnanosť.Chvatne som sa rozlúčila....a vlak stihla.
Od leta prešlo pár týždňov a ja stretávam čiernu vdovu naďalej, vždy mi zakýva a z láskou zastane so svojím psíkom, aby sa vyprázdnil.
„Však je krásny." Zakričí mi a ja prikývnem.
Krásny.? ...áno, je, lebo mi oblíže ruku a vrtí chvostom, keď sa mu prihovorím.
Inak som škaredšieho psa nevidela. Má zvláštnu štruktúru chlpov, miestami sú brčkavé, miestami dlhé, niekde nemá vôbec nič, kdesi je srsť čierna lesklá, ďalej sivá matná.Oči nemá rovnakej farby a cez jedno má dlhú jazvu, predné labky sa mu zbiehajú., zadné ma do širokého tlačeného A.
Jednoducho hra prírody. Napriek tomu sa mi každý deň páči čoraz viac.
Asi je to len o tom, ako sa na danú vec pozeráme my.
Teraz späť k tomu, prečo sa ma konštatovanie IT udržiavanej dotklo.
Môj manžel si ma bral tučnú, tehotnú, trápno-naivnú......možno by tam sedelo aj tupú, hlavne nezrelú. A opustil ma pre krásnu, štíhlu, úžasnú, vzrušujúcu, horúcu, ktorá nechala jeho pre bohatšieho, vypracovanejšieho, s väčším ...autom....
Taký normálny pyramídový cyklus, ktorý uspokojil moju škodoradosť...
Viem, viem, nepatrí sa tešiť z nešťastia iného a mňa to našťastie prešlo
.Preto prajem môjmu bývalému manželovi, aby sa naučil žiť s vlastnou samotou,
krásnej IT-čke, aby mala vždy dosť času a peňazí, aby sa udržala úchvatnou do konca života
inému diskutujúcemu, ktorý ma nazval zatrpknutou čierno-bielo vidiacou, že donedávna som takou bola, ale dnes ďakujem človeku, ktorý mi včera poslal túto sms:
„ Ty môj Šišo, však si úžasná, hádam sa mi niekedy podarí zbaviť ťa komplexov. Keby si bola štíhla, nemala by si také nádherné prsia. Bolo mi z tebou úžasne, už teraz mi chýbaš."
Ešte šťastie, že ten môj pekný Ťuťo má tiež zvrátený vkus, alebo šedý zákal?
