.„Je mi s tebou dobre, ale už je veľa hodín,..." znovu chcela vstať, lenže on bol silnejší a pevne ju stisol. Stratila sa v prudkom objatí a jeho dych ju šteklil na krku.
„musím...vážne.....vieš, že ma čaká syn....."
-a teba tiež NIEKTO doma čaká,- dodala v duchu.
Neznášala okamihy, keď TO končilo, keď musela opustiť hotelovú posteľ, izbu....jeho vôňu..
Nahá prebehla do sprchy a pohľadom zavadila na obrúčku položenú na konferenčnom stolíku.
Chladná dlažba v kúpeľni ju chladila na bosé nohy a jeho obrúčka mátala v duši.
„Si cundra..." prihovorila sa svojmu odrazu v zrkadle a pohladila veľký cucflek na krku.
„Hnusná cundra, ktorá oberá otca o deti...a svojho syna o objatia, ktoré má dávať len jemu.."
Pustila na seba horúcu vodu a mydlom drhla zo seba predchádzajúce zážitky.
Chvatne sa obliekla a vyšla von.Už bol oblečený v chodbičke a v rukách pohadzoval kľúče od auta.„ Ľúbkam ťa.....už teraz mi chýbaš..." povedal nežne a objal ju rovnako vášnivo ako ten prvýkrát pred šiestimi mesiacmi.
Doma sa rýchlo prezliekla do pyžama a šuchla k synovi.Len sa zamrvil a automaticky schúlil k nej.
„Ešte pred chvíľou som ja hľadala útočište v presne takej polohe, ako máš ty...u niekoho iného.."
Po lícach jej stekali slzy. Ubíjalo ju to...trápilo...mrzelo...škrelo...mátalo..
Vzala mobil a naťukala sms:-Musíme to skončiť....Nevládzem .... Zbohom....-
Za chvíľu bola odpoveď u nej: -Nesmieme....mám len teba....-
A tie svinské slzy len tiekli na displej.
-už nie....vážne nie...Koniec, nepíš, nevolaj, viac neprídem...-
Vypla mobil a nemohla zaspať.
Ráno ho so strachom zapla.
-Nevzdám sa ťa.....v stredu sa uvidíme...-
A ona vedela, že v stredu tam bude.
Lebo aj keď ju svedomie morilo a myseľ kričala : nesmieš.....jej srdce vedelo, že ešte nie...ešte nevládze urobiť rázny koniec.....
a ani nechce.
